ÚvodČlánkyFotogalériaVyhľadávanieDecember 12 2019 12:00:58  
 Navigácia
Č L Á N K Y-->
- UFO
- UFO na Slovensku
- Vesmír
- Súčasná spoločnosť a história
- Historické civilizácie a kultúry
- Záhadné miesta na Zemi
- Známe osobnosti
- Posmrtný život
- Záhadné bytosti
- Nevysvetliteľné udalosti
- Nezodpovedané otázky
- Otázky a odpovede

--------------------------------------
U Ž I T O Č N É-->
-Hľadaj na stránke
-RSS odber noviniek
-Naše diskusné fórum

--------------------------------------
K O N T A K T Y-->
-Pre majiteľov stránok
-Ochrana osobných údajov
-Podmienky šírenia obsahu
-Spolupracujeme
-Mysteria.sk na facebooku
-UFO kluby na Slovensku

 Reklama
www.fotovelo.sk

Svadobný fotograf pre Košice a Východ

 Hierarchia článkov
Články - úvod » Vesmír » Cudzie svety

  Cudzie svety
Tento článok je zaradený do kategórie: N
(Pozrite si: podmienky šírenia obsahu)

Cudzie svety

Americká Astronomická Spoločnosť (American Astronomical Society), na svojom 223-ťom zasadnutí v januári tohto roku oznámila hneď niekoľko noviniek. Asi najväčšou z nich je informácia o objavení novej super-zeme, pomocou Keplerovho vesmírneho observatória. Planéta o veľkosti o niečo väčšej ako naša Zem, dostala pomenovanie GJ 1214b, pretože obieha okolo hviezdy GJ1214 (nazývanej aj Gliese 1214). Hoci planéta bola objavená už v roku 2009, detailnejšie merania boli vykonané až neskôr.

Astronómov veľmi prekvapila jej podobnosť so Zemou, hoci sústava, v ktorej sa nachádza, až tak podobna tej našej nie je. A to neplatí len o tejto. Vo všeobecnosti, planéty podobné Zemi väčšinou neobiehajú okolo veľkej horúcej hviezdy, akou je naše Slnko, ale okolo malých a chladných hviezd, zvaných aj červené trpaslíky. Hoci takéto hviezdy nie sú viditeľné voľným okom, v našej galaxii majú najväčšie zastúpenie. Mnohé úspešné pozorovania za uplynulý rok potvrdili, že práve červené trpaslíky sú najvhodnejšími typmi hviezd pre výskyt exoplanét, na ktorých by sa mohol vyskytovať život. Pravdepodobnosť, že planéta podobná našej Zemi bude obiehať práve okolo červeného trpaslíka je oveľa vyššia ako tá, že bude obiehať okolo hviezdy podobnej Slnku. V skutočnosti, náš model slnečnej sústavy je skôr výnimkou, ba dokonca veľkou raritou. "Prvá planéta, na ktorej objavíme aspoň nejaké známky života, bude s najväčšou pravdepodobnosťou obiehať okolo červeného trpaslíka", vyhlásil Courtney Dressing, člen inštitútu astronómie na Harvardskej univerzite.

Dressing, spolu so svojim kolegon Davidom Charbonneaoum, pomocou údajov z Keplerovho teleskopu vypočítali prvé odhady o tom, že v priemere každá šiesta takáto hviezda (červený trpaslík), má na svojej obežnej dráhe planétu v tzv. "obývateľnej zóne". Jedná sa o priestor na obežnej dráhe, v ktorom nie sú teploty ani príliš vysoké, ani príliš nízke na to, aby tam mohol existovať živý organizmus. "Spočiatku som to nepovažoval za príliš vysoké číslo", uviedol Ravi Kopparapu, výskumník inštitútu Penn State. Ten prednedávnom vydal štúdiu, ktorá viac ako zdvoj-násobuje odhady Dressinga a Charbonneaua. "Takmer som spadol zo stoličky", spomína si Kopparapu. "Nech som rátal akokoľvek, stále som dostal rovnaké číslo", dodáva. Podľa jeho výpočtov, ktoré predložil v marci tohto roku, nie 15%, ale až 50% červených trpaslíkov má na svojej obežnej dráhe planétu v obývateľnej zóne. Vzhľadom na počet takýchto hviezd v našej galaxii, ide skutočne o veľmi vysoké číslo.

Odborníci rozdelili tieto planéty do piatich rôznych veľkostí. Odhaduje sa, že asi okolo 17% hviezd obieha minimálne jedna planéta o veľkosti 0.8 až 1.25 násobku Zeme, pričom jeden jej obeh trvá 85 dní alebo menej. Ďalších zhruba 25% hviezd má okolo seba tzv. Super-zem, čo je planéta o veľkosti 1.25 až 2-násobku veľkosti Zeme a dĺžkou obehu do 150 dní (väčšie planéty pochopiteľne vieme objaviť jednoduchšie, aj na väčšie vzdialenosti). Tretiu skupinu tvorí tzv. "mini-Neptún", o veľkosti 2 až 4-násobku Zeme a dobou obehu do 250 dní. Ďalej nasledujú veľké planéty, ktoré sú ale pomerne zriedkavé. Len 3% hviezd má okolo seba planéty väčšie ako Neptún a iba 5% slnečných sústav obsahuje plynných obrov, s dĺžkou obehu viac ako 400 dní. Naša Slnečná sústava je teda v tomto opäť pomerne veľkou výnimkou. Všetky tieto zistenia dosť podstatne menia náš pohľad na vesmír okolo nás. Zatiaľčo sa doteraz predpokladalo, že planéty, respektíve planéty v obývateľnej zóne, sú vo vesmíre skôr výnimkou, najnovšie objavy tieto predpoklady vyvrácajú. Zdá sa, že jednotlivé slnečné sústavy vo vesmíre, sú si navzájom pomerne podobné. Ešte v 90-tych rokoch pritom prevládal názor, že naše Slnko je jednou z mála hviezd v galaxii, okolo ktorého vôbec obiehajú nejaké planéty. Dnes už vieme, že menší, či väčší počet planét obieha okolo drvivej väčšiny hviezd. Rovnako tomu bolo v prípade planét v obývateľnej zóne. Donedávna sme boli presvedčení o tom, že Zem je v tomto smere unikát. Všetko ale naznačuje, že takýchto planét sú milióny. Objaviť ich je ale veľmi náročné.

Nepredstavujme si však hneď druhú Zem. Život na takýchto planétach by totiž bol v skutočnosti dosť odlišný od života u nás. Napríklad, tupé svetlo prichádzajúce od červeného trpaslíka by nebolo pre rastliny úplne dostačujúce pre plnohodnotnú fotosyntézu, čo by malo za následok skutočnosť, že rastliny by boli skôr čierne, ako zelené, aby dokázali absorbovať čo najviac svetla. Ďalšou nemenej zvláštnou vecou je, že tieto planéty nerotujú okolo vlastnej osi, čím na nich nedochádza k striedaniu dňa a noci. Vzhľadom na to, že červené trpaslíky sú menšie a chladnejšie ako Slnko, majú obývateľnú zónu posunutú bližšie k hviezde, čo znamená, že akákoľvek planéta nachádzajúca sa v obyvateľnej zóne, sa nachádza o dosť bližšie k hviezde samotnej. Slapové sily pôsobiace na planétu, sú tak oveľa väčšie, ako v našom prípade. Zatiaľčo u nás spôsobujú slapové sily len pomerne zanedbateľné efekty, ako príliv, či odliv, slapové sily červených trpaslíkov sú vzhľadom na ich vzdialenosť tak silné, že spôsobujú okrem iného aj zastavenie rotácie planéty. Výsledok ? Jedna strana planéty je permanentne nastavená smerom k hviezde. Zjednodušene, na jednej strane planéty je non-stop deň, zatiaľčo na druhej nekonečná noc. Spočiatku sa predpokladalo, že tieto "slapovo zamknuté" planéty nie sú veľmi vhodné pre život, najnovšie výskumy z júla 2014 ale ukázali, že tomu nie je celkom tak.

Výskumy z univerzity Chicago naznačujú, že tieto planéty by mohli byť vhodnejšie pre život, ako to na prvý pohľad vyzerá. Odborníci dospeli k tomuto záveru po aplikovaní sofistikovaného klimatického modelu na spomínané planéty. Tento model ponúka nový a detailný pohľad na to, ako by to mohlo na takejto planéte vyzerať. Obloha na čelnej strane k svojmu slnku by bola takmer celý čas pokryta oblačnosťou, ktorá odráža väčšinu tepla prichádzajúceho z hviezdy. Naopak, na odvrátenej strane by bola obloha po celý čas jasná, pričom by do nej z druhej strany prúdil teplý vzduch. To by udržiavalo aj odvrátenú stranu relatívne teplú, myslia si vedci z univerzity v Chicagu.

Avšak, aj napriek všetkým týmto aspektom, je tu jedno veľké ALE. Hoci sú červené trpaslíky malými hviezdami, aj tak môžu byť pomerne aktívne. Tým sa myslia predovšetkým škodlivé rontgenové a ultrafialové lúče. Vzhľadom na to, že sa tieto planéty nachádzajú dosť blízko k svojej hviezde, s najväčšou pravdepodobnosťou by akákoľvek živá forma musela čeliť (pre nás) smrtiacim dávkam radiácie. "Aktívna hviezda síce môže byť až 10-tisíc krát svetlejšia ako červený trpaslík. Ale ak sa bavíme o obyvateľných zónach, aj 10, či 20 percentný nárast rádioaktivity v porovnaní s našimi podmienkami môže byť rozdielom medzi životom a smrťou", vysvetľuje Nick Cowan z univerzity v Chicagu.

Aj napriek tomu sa však odborníci zhodujú, že práve červené trpaslíky sú najlepšími cieľmi pre hľadanie života. Ďalší veľký krok v tejto oblasti bude rok 2017, kedy NASA plánuje vypustiť satelit TESS (Transiting Exoplanet Survey Satellite). Táto dvoj-ročná misia má za cieľ bližšie preskúmať planéty obiehajúce okolo červených trpaslikov, ktoré sa nachádzajú v našom najbližšom galaktickom susedstve. Všetky planéty, ktoré táto sonda objaví, budú v nasledujúcom desaťročí detailne preskúmané Webbovým vesmírnym teleskopom (označovaný často aj Vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba), ktorý NASA, spolu s Európskou vesmírnou agentúrou a Kanadskou kozmickou agentúrou plánuje vypustiť do vesmíru v roku 2018.

(nahlásiť nefunkčné video)






 Administrátorska časť
Administrátorske meno

Heslo



Zabudli ste heslo?
Pre získanie nového
Kliknite sem.

 Anketa
Myslíte si, že celý svet je ovládaný bohatými a vplyvnými ľuďmi ?

Áno

Nie


 Meditačné rádio
Spustiť rádio

Converted to v7 by WhoCare
Fenix by: PHP-Fusion Themes3,885,111 návštev
© 2007 - 2016 Mysteria.sk
Powered by PHP-Fusion copyright © 2002 - 2019 by Nick Jones.
Released as free software without warranties under GNU Affero GPL v3.