ÚvodČlánkyFotogalériaVyhľadávanieFebruár 19 2019 02:39:55  
 Navigácia
Č L Á N K Y-->
- UFO
- UFO na Slovensku
- Vesmír
- Súčasná spoločnosť a história
- Historické civilizácie a kultúry
- Záhadné miesta na Zemi
- Známe osobnosti
- Posmrtný život
- Záhadné bytosti
- Nevysvetliteľné udalosti
- Nezodpovedané otázky
- Otázky a odpovede

--------------------------------------
U Ž I T O Č N É-->
-Hľadaj na stránke
-RSS odber noviniek
-Naše diskusné fórum

--------------------------------------
K O N T A K T Y-->
-Pre majiteľov stránok
-Ochrana osobných údajov
-Podmienky šírenia obsahu
-Spolupracujeme
-Mysteria.sk na facebooku
-UFO kluby na Slovensku

 Reklama
www.fotovelo.sk

Svadobný fotograf pre Košice a Východ

 Hierarchia článkov
Články - úvod » Nezodpovedané otázky » Rozpína sa planéta Zem ?

  Rozpína sa planéta Zem ?
Tento článok je zaradený do kategórie: N
(Pozrite si: podmienky šírenia obsahu)

Rozpína sa planéta Zem ?

V oblasti geológie stále existuje vedecká teória, ktorú ignoruje väčšina vedcov. A hoci je pre lajícku verejnosť stále pomerne nezrozumiteľná, faktom je, že by nám mohla zodpovedať mnoho otázok ohľadom vzniku a minulosti našej planéty. Jedná sa o teóriu rozpínajúcej sa Zeme. Väčšina ľudí túto teóriu zaraďuje do pseudo-vedy. Avšak stále existuje niekoľko geológov, ktorí sú tak presvedčení o rozpínajúcej sa Zemi, že strávili mnoho rokov svojho života preskúmavaním aj tých najmenších detailov.

Nemecký polárny bádateľ Alfred Wegner prišiel s teóriou kontinentálneho driftu, z ktorej neskôr vznikla teória tektonických dosiek. Wegner tvrdil, že všetky kontinenty do seba tvarom presne zapadajú ako puzzle, čo znamená, že kedysi museli tvoriť jeden veľký kontinent zvaný Pangea, ktorý sa časom rozpadol. S teóriou rozpínajúcej sa Zeme ako prvý prišiel už počas Wegnerovho života, nemecký vedec a inžinier Ott Christoph Hilgenberg. Ten si myslí, že super-kontinent Pangea kedysi pokrýval úplne celú Zem a rozpadol sa následkom expanzie našej planéty. Hilgenberg si myslí, že Zem bola kedysi oveľa menšia, ale jej povrch sa začal rozpadať následkom nárastu zemskej masy.

K tejto teórii sa priklonilo viacero autorov, medzi nimi Egyed (1957), Cox a Doell (1961), Ward (1963), Creer (1965), Heezen (1960) a predovšetkým Carey (1954, 1970). Carey postavil svoju teóriu na geologických a tektonických pozorovaniach, zatiaľčo ostatní autori vo svojich tvrdeniach vychádzajú z paleomagnetických dát. Carey si myslí, že spodnú vrstvu zemskej kôry tvoria akési mnohouholníky, podobné litosferickým doskám s tým, že po ich okrajoch dochádza k nárastu zemskej masy. Carey ešte v roku 1954 pomocou svojich pozorovaní vypočítal, že zemská masa od čias existencie super-kontinentu Pangea narástla o 33% a samotná planéta mohla byť v období permu až o 60% menšia (pozrite si animáciu).

Tomu nasvedčujú aj určité špekulácie ohľadom zemskej gravitácie. Čím ďalej, tým väčšia skupina odborníkov je presvedčená o tom, že v čase, keď ešte po Zemi chodili dinosaury, musela byť jej gravitácia o niečo nižšia. To by vysvetľovalo, prečo dinosaury narástli do tak obrovskej veľkosti. Ak je sila gravitácie priamo úmerná hmote, vzorec je tým pádom vcelku jednoznačný – menej hmoty = nižšia gravitácia. Či však mala Zem skutočne pred miliónmi rokov menej hmoty už dnes pravdepodobne nemáme ako overiť.

Ak celú teóriu úplne zjednodušíme, kontinenty sú veľmi staré. Existujú viac ako 3,8 miliárd rokov. Ale napríklad také oceánske dno je staré len niečo okolo 200 miliónov rokov, čo je v geologickom ponímaní a v porovnaní s kontinentami pomerne málo a navyše sa stále formuje. V čase, keď sa po našej Zemi ešte prechádzali dinosaury, žiadne z dnešného oceánskeho dna ešte neexistovalo. Na tejto mape oceánskeho dna môžeme vidieť náznaky toho, akoby povrch Zeme pod oceánmi skutočne "pukal".

Ïalším argumentom na podporu teórie rozpínajúcej sa Zeme by mohol byť fakt, že rýchlosť rotácie Zeme sa spomaľuje. Samozrejme sa nejedná o žiadne astronomické hodnoty, ale atómové hodiny Federálneho inštitútu fyziky v Brunswicku musia byť každých 18 mesiacov upravené o jednu sekundu. Práve toto spomalenie rotácie podľa mnohých odborníkov nastalo v dôsledku pribudnutia hmoty a tým pádom aj nárastu planéty. Podľa profesora Konstantina Meyla, fyzika a experta vo výskume neutrínov, súčasné spomaľovanie rotácie Zeme asi o 0,7 sekundy ročne sa deje v dôsledku jej nárastu o približne 19 centimetrov v obvode každý rok.

Hoci teóriu expandujúcej Zeme podporuje viacero odborníkov, stále neexistuje presvedčivá odpoveď na otázku, prečo sa Zem zväčšuje? Čo by mohlo byť dôvodom pomerne rapídneho nárastu planéty ? Prvou možnosťou sú neutríny. Neutríny sú elementárne častice, ktoré prechádzajú bežnou hmotou takmer bez akejkoľvek reakcie. Napríklad Slnko emituje neutrína s energiou niekoľko megaelektrónvoltov. Ak by sme chceli zadržať polovicu z nich, potrebovali by sme na to blok olova s hrúbkou asi jeden svetelný rok. Niektorí vedci sú však toho názoru, že objekty vo vesmíre, medzi nimi aj Zem, môže zachytávať isté percento neutrínov, čo spôsobuje pomaličký nárast jej masy.

So zaujímavým názorom však prišiel aj Clif High, zakladateľ programu WebBot. Podľa neho by sme sa mali pozrieť na to, čo sa nachádza vo vnútri Zeme. High si myslí, že jadro planéty nie je tvorené z tekutého železa tak, ako hovorí všeobecná teória. Namiesto toho je presvedčený, že zemské jadro sa skladá z plazmy. Plazma sa zvyčajne považuje za ďalšie skupenstvo hmoty (odlišné od pevného, plynného a kvapalného). Pretože obsahuje veľké množstvo ionizovaných častíc, je elektricky vodivá. V prírode sa s ňou môžeme stretnúť v podobe blesku, polárnej žiary, alebo hviezd. V skutočnosti plazma tvorí až 99% pozorovanej hmoty vesmíru. High je toho názoru, že práve plazma v jadre má za následok rozpínanie Zeme.

Jedna z najznámejších teórií však hovorí o rozpínajúcom sa vesmíre. Ak sa vesmír skutočne rozpína, respektíve naťahuje, tak potom aj miniatúrny priestor medzi jednotlivými časticami molekúl sa rozpína taktiež. Takéto rozpínanie je síce veľmi ťažké dokázať, ale pri veľkých vesmírnych objektoch to nemusí byť vylúčené. Táto teória zatiaľ nie je dokázaná, ale zdá sa byť pomerne logickým vysvetlením.

NASA – Zem sa nezväčšuje

Niečo iné si však myslia vedci z NASA. Tí minulý rok po sérií meraní vyhlásili, že Zem sa zväčšuje maximálne o 0,1 milimetra ročne, teda asi o hrúbku ľudského vlasu, čo je štatisticky zanedbateľné číslo. "Po niekoľkých našich nezávislých meraniach môžeme potvrdiť, že veľkosť planéty Zem v súčasnosti nenarastá", vyhlásil Xiaoping Wu z Jet Propulsion Laboratory v Pasadene, California.

NASA pri svojich meraniach používala predovšetkým systémy GPS a GRACE (Gravity Recovery and Climate Experiment), avšak zároveň dodáva, že merania nemusia byť úplne presné a stopercentné, pretože zemská kôra je stále v pohybe a tvar Zeme sa neustále mení. K tomu prispievajú predovšetkým tektonické zmeny, vulkány, erózie, zosuvy pôdy a tak ďalej.

Pravda však bude pravdepodobne predsa len niekde medzi. Ak sú merania organizácie NASA správne, tak Zem sa zväčšuje približne o 0,1 milimetra ročne. To by však znamenalo, že od jej vzniku, približne pred piatimi miliardami rokov, sa jej priemer zväčšil o asi 500km, čo tvorí niečo vyše 4% z jej súčasného priemeru. A aj to za predpokladu, že hodnota 0,1 milimetra je správna a v minulosti sa nemenila. Aj táto téma nám tak dáva najavo, ako málo toho ešte o našej planéte vieme. Diskusie prebiehajú dodnes.

(nahlásiť nefunkčné video)






 Administrátorska časť
Administrátorske meno

Heslo



Zabudli ste heslo?
Pre získanie nového
Kliknite sem.

 Anketa
Myslíte si, že celý svet je ovládaný bohatými a vplyvnými ľuďmi ?

Áno

Nie


 Meditačné rádio
Spustiť rádio

Converted to v7 by WhoCare
Fenix by: PHP-Fusion Themes3,482,148 návštev
© 2007 - 2016 Mysteria.sk
Powered by PHP-Fusion copyright © 2002 - 2019 by Nick Jones.
Released as free software without warranties under GNU Affero GPL v3.