ÚvodČlánkyFotogalériaVyhľadávanieFebruár 19 2019 02:37:12  
 Navigácia
Č L Á N K Y-->
- UFO
- UFO na Slovensku
- Vesmír
- Súčasná spoločnosť a história
- Historické civilizácie a kultúry
- Záhadné miesta na Zemi
- Známe osobnosti
- Posmrtný život
- Záhadné bytosti
- Nevysvetliteľné udalosti
- Nezodpovedané otázky
- Otázky a odpovede

--------------------------------------
U Ž I T O Č N É-->
-Hľadaj na stránke
-RSS odber noviniek
-Naše diskusné fórum

--------------------------------------
K O N T A K T Y-->
-Pre majiteľov stránok
-Ochrana osobných údajov
-Podmienky šírenia obsahu
-Spolupracujeme
-Mysteria.sk na facebooku
-UFO kluby na Slovensku

 Reklama
www.fotovelo.sk

Svadobný fotograf pre Košice a Východ

 Hierarchia článkov
Články - úvod » Historické civilizácie a kultúry » Máyovia

  Máyovia
Tento článok je zaradený do kategórie: N
(Pozrite si: podmienky šírenia obsahu)

Historicke civilizácie a kultúry – Máyovia

Máyovia sú asi najznámejšou civilizáciou spomedzi mezoamerických civilizácií. Táto civilizácia vznikla približne v roku 2600PNL a hoci už dnes neexistuje, potomkovia Máyov žijú dodnes v Mexiku, Guatemale, Hondurase, Salvadore či Belize. Mnohí odborníci predpokladajú, že Máyovia sú potomkovia nomádskych lovcov, ktorí prekročili Beringov prieliv pred vyše 20 tisíc rokmi. Zdá sa, že Máyovia začali osídľovať polostrov Jukatán zo západu. Ako to už býva zvykom pri antických civilizáciách, je obtiažne rozlíšiť realitu od mýtov. Za ich prvého známeho vodcu sa preto považuje Itzamn. Práve on mal podľa Máyskych príbehov viesť prvú skupinu migrantov smerom na východ cez oceán cestou, ktorú mu bohovia otvorili.

Druhá migrácia, ktorú odborníci považujú už za skutočnú, bola vedená vodcom Kukulcanom, kňazom a učiteľom, ktorý sa stal zakladateľom Máyskeho kráľovstva a civilizácie. Éru Máyov možno rozdeliť do štyroch období – klasická éra, post-klasická éra, post-kolumbijská éra a moderná éra.

Asi najväčší rozmach zažili Máyovia počas klasickéj éry (300-900NL). V tomto období vybudovali rozvinutú a dobre fungujúcu spoločnosť, ktorá bola rozdelená do tried a profesií. Centralizovaná vláda na čele s kráľom a samostatne spravované provincie s jasne určenými hranicami. Tieto hranice sa menili v závislosti od toho, ako jednotlivé štáty strácali a získavali kontrolu nad teritóriami. Najväčšími mestami v tomto období boli Tikal, Palenque, Yaxchiln, Copn a Quiriqua. V tejto ére žila väčšina Máyov v nížinách na území dnešného Mexika a Belize.

Antopológovia veľmi často používajú kontrast medzi mierumilovnými Máyami a agresívnymi Aztékmi. Hoci u Máyov nebolo obetovanie ľudí až tak dôležité, ako u Aztékov, tiež hralo v ich náboženstve pomerne dôležitú úlohu. Jednotlivci často ponúkali svoju vlastnú krv bohom počas rôznych drastických rituálov. Za najhodnotnejšiu sa považovala krv samotného kráľa a tá bola obetovaná len pri veľmi dôležitých obradoch.

Post-klasická éra (1000 – 1500NL) už nebola pre Máyov tak prospešná. Začali migrovať na Jutský polostrov, kde sa trochu zmenila ich tvár. Hoci mnohé pozostatky určite stoja za zhliadnutie, odborníci sa zhodujú na tom, že ich stavby a architektúra už nebola tak pôsobivá ako v klasickej ére. Medzi tri najznámejšie mestá tejto éry patrili Chichen Itza, Uxmal a Mayanspn. Máyovia žili v tomto období relatívne mierumilovným životom až do roku 1100NL, kedy medzi sebou začali viesť vojny provincie Mayanspn a Uxmal. Tieto boje trvali až do príchodu Španielov. Zaujímavú históriu má aj mesto Chichen Itza. To vzniklo okolo roku 500NL, ale z dodnes neznámych dôvodov bolo opustené v roku 900NL. O približne sto rokov neskôr bolo mesto znovu osídlené, no keď do neho okolo roku 1300 vtrhli Španieli, po Máyoch tam nebolo ani stopy. Dodnes nie celkom zrejmé, kam jeho obyvatelia zmizli.

Spoločnosť

Máyska civilizácia nebola jedným spojeným národom, ale skôr akýmsi zlepencom viacerých rozdielnych provincií so spoločným kultúrnym pozadím. Podobne ako Gréci, aj Máyovia boli silne náboženským národom, ale skladajúcim sa z viacerých politicky nezávislých štátov. Iba na Jutskom polostrove existovalo minimálne dvadsať takýchto štátov. Medzi najznámejšie patrili napríklad Quiche alebo Cakchiquel. Všetky štáty sa vyznačovali vysokou kultúrnou vyspelosťou a Máyovia ako celok sú považovaní za najpokrokovejšiu civilizáciu na Americkom kontinente.

Máyovia mali špecifický systém spoločenských vrstiev. Medzi vládnucou a pracujúcou vrstvou existovala ešte vrstva vzdelaných ľudí, ktorými boli sposivatelia, umelci a architekti. Nie sú však žiadne dôkazy existencie kňazov, a tak sa predpokladá, že úlohu kňazov vykonávali panovníci. Máyovia fungovali na princípe totalitnej monarchie so silným vzťahom k duchovným a svetským veciam. Vládcovia provincií boli panovníci zo štyroch kráľovských rodín. Panovníci jednotlivých miest alebo dedín pochádzali z nižšej šľachty a nemuseli byť kráľovského pôvodu. Vládcovia boli taktiež aj vojenskými veliteľmi. Máyovia poznali aj otroctvo, avšak otrokmi boli len vojnoví zajatci, prípadne ich deti.

Máyovia vymysleli jediný systém písma, ktorý bol pôvodom z Ameriky a boli taktiež majstrami v matematike a inžinerstve. Ich systém písma bol kombináciou fonetických symbolov a ideogramov. Rozlúštenie ich písma bol dlhý a namáhavý proces. Prvé kúsky sa podarilo rozlúštiť na prelome 19. a 20. storočia. Veľký pokrok však nastal v 60-tych rokoch, kedy sa nám podarilo rozlúštiť Máyske písmo takmer úplne a v súčasnosti už máme k dispozícii väčšinu Máyskych textov. Hoci vieme toho o Máyoch pomerne dosť, obrovským nešťastím je, že po tom, čo Španieli obsadili Máyske územia, podarilo sa im zničiť väčšinu kníh a písomností.

Astronómia

Máyovia boli priemerní astronómovia. Ich hlavným záujmom bol tzv. "zenitový prechod". Je to obdobie, kedy sa Slnko nachádza presne nad hlavami, čiže objekty nevrhajú žiaden tieň. Väčšina Máyskych miest sa nachádzala v polohách, kde mohli tento zenitový prechod sledovať. Takéto pozorovania nie sú možné všade na svete a aj preto boli pre Španielov obrovskou neznámou.

Máyovia verili, že Zem je plochá doska so štyrmi rohmi. Každý roh prezentoval jeden hlavný smer. Každý smer mal svoju farbu. Východ červenú, sever bielu, západ čiernu a juh žltú. Stred Zeme bol zelený. V každom rohu sa nachádzal jeden jaguár príslušnej farby, ktorý prezentoval oblohu.

Oveľa väčší význam prikladali našej galaxii Mlienčna cesta. Volali ju "svetový strom", v ich jazyku Wakah Chan. Aj napriek tomu, že považovali Zem za plochú dosku, mali pomerne dobrú znalosť oblohy. Poznali isté astronomické pozorovania, ktoré dedili z generácie na generáciu. Výsledkom toho bol veľmi presný kalendár, ktorý okrem iného zobrazuje aj obežnú dráhu Venuše počas celých 6000 rokov a to s presnosťou na jeden deň.

Počas histórie ľudstva sme poznali množstvo rôznych kalendárov, z ktorých nie všetky sa zhodovali s našim gregoriánskym. Máyovia používali tri kalendáre. Haab, Tzolk´in a Long alebo aj takzvaný "veľký cyklus dlhého odpočítavania". Ostaneme však pri názve Long. Tento kalendár nepoužívali len Máyovia, ale aj niektoré iné mezoamerické kultúry. Na tomto kalendári sa začalo odpočítavanie dní 11. augusta 3114 PNL (pri prepočte na náš kalendár). Na druhej strane, slnečný kalendár Haab mal 365 dní a Tzolk´in, ktorý sa používal prevažne na ceremónie mal 260 dní rozdelených do 20 periód po 13 dní.

Kalendáre Haab a Tzolk´in síce obsahovali mená dní, ale nie roky. Práve Tzolk´in je najpoužívanejším kalendárom medzi Máymi. Zakladá sa na 26tisíc ročnom cykle Plejád a bol dôležitou súčasťou Máyskych rituálov a ceremónií. Vzhľadom na to, že tieto kalendáre sa zakladali na 365 respektíve 260 dňovom cykle, opakovali sa každých 52 rokov. Na meranie období dlhších ako 52 rokov Máyovia používali kalendár Long.

Mytológia a náboženstvo

V Máyskej mytológii je zakorenená silná polyteistická viera. Polyteistické smerovanie náboženstva pravdepodobne sprevádzalo Máyov už od počiatku ich histórie, čoho dôkazom sú aj mnohé monumenty po celej oblasti. Treba však podotknúť, že ich náboženský systém a tradície sa postupom času menili a vyvíjali.

Máyovia mali celý komplex rôznych bohov, ktorých uctievali a ktorým ponúkali ľudské obety. Vládcovia boli považovaní za potomkov bohov a ich krv sa pri obetách považovala za najcennejšiu. Máyska predstava vesmíru bola rozdelená na niekoľko úrovní – nad Zemou, pod Zemou, na sever, juh, východ a západ. Máyovia verili, že každá duša sa po smrti dostane do tzv. Podsvetia, ktoré nazývali Xibalba (čítaj ši-bal-bah).

Máyovia verili, že sú potomkovia bohov, ktorí prišli osídľovať Zem. V ich knihe o stvorení sveta Popol Vuh môžeme nájsť príbeh, ktorý opisuje mimozemských bohov, ktorí prišli na Zem a stvorili ľudí na svoj obraz. Prví ľudia, ktorých vytvorili im boli rovní. Mohli žiť tak dlho ako bohovia a disponovali ich schopnosťami. Avšak z obavy, že tieto schopnosti ľudia zneužijú, ich bohovia zničili. Neskôr vytvorili druhú "verziu" ľudí, ktorí už nemali takéto schopnosti a žijú na Zemi dodnes. V celej Máyskej kultúre existuje veľké množstvo legiend, ktoré spomínajú návštevníkov z kozmu. V podstate vo všetkých ich náboženských príbehoch bohovia sľúbili, že sa jedného dňa na Zem vrátia.

Nahvyšším a najstarším Máyskym bohom bol Kukulcan. Pyramída slnka bola zasvätená práve jemu. Je zaujímavé, že rovnaký boh sa spomína aj v príbehoch o Atlantíde (Tehuti), v starovekom Egypte (Thoth), u Sumerov (Enki) a napokon aj v niektorých ostatných mesoamerických ríšiach (Quetzalcoatl). Kukulcan bol takisto vládcom štyroch elementov, z ktorých každý reprezentovalo isté posvätné zviera alebo rastlina: vzduch – sup, zem – kukrica, oheň – jašterica, voda – ryba. Ako historická postava bol však Kukulcan zaradený do mytológie.

Medzi ďalších najznámejších Máyskych bohov patria predovšetkým:

Chac (alebo Chaac) – boh dažďa a hromu. Dôležitý boh úrody a poľnohospodárstva. Je zobrazovaný ako starý muž s reptiliánskymi črtmi. Slza v oku reprezentovala dážď a sekera v ruke hrom.

Kinich Ahau – tento boh sa považoval za druhého boha Slnka. Bol patrónom mesta Itzamal. Podľa Máyskych legiend bral na seba podobu papagája a navštevoval mesto každý deň presne na obed. Bol znázorňovaný ako muž so schopnosťami jaguára.

Ix Chel – v preklade "pani dúha" bola bohyňou Zeme a Mesiaca, patrónka tkáčov a tehotných žien. Jeden príbeh hovorí o tom, že Slnko bol jej milencom, no jej starému otcovi sa to nepáčilo a od zlosti ju zabil bleskom. Zvláštnosťou je, že tento príbeh náramne pripomína príbeh z Japonskej mytológie o Izanami a Izanagi.

Postupný zánik Máyskej civilizácie nastal v post-kolumbijskej ére (po roku 1500NL), príchodom Španielov. Tí sa viac-krát snažili si Máyov podmaniť, výsledkom čoho boli aj prvé Španielske kolónie na Jutskom polostrove. Španieli boli motivovaní vidinou obrovského bohatstva. Predpokladali, že podobne ako u Aztékov alebo Inkov, aj u Máyov nájdu veľké zásoby zlata a striebra. Máyske oblasti však boli paradoxne chudobné na tieto suroviny. Po dlhom a náročnom dobývaní sa nakoniec Španielom podarilo získať kontrolu nad väčšinou Máyskych území. Dobývanie však trvalo vyše 170 rokov.

(nahlásiť nefunkčné video)






 Administrátorska časť
Administrátorske meno

Heslo



Zabudli ste heslo?
Pre získanie nového
Kliknite sem.

 Anketa
Myslíte si, že celý svet je ovládaný bohatými a vplyvnými ľuďmi ?

Áno

Nie


 Meditačné rádio
Spustiť rádio

Converted to v7 by WhoCare
Fenix by: PHP-Fusion Themes3,482,114 návštev
© 2007 - 2016 Mysteria.sk
Powered by PHP-Fusion copyright © 2002 - 2019 by Nick Jones.
Released as free software without warranties under GNU Affero GPL v3.