ÚvodČlánkyFotogalériaVyhľadávanieSeptember 16 2019 00:52:51  
 Navigácia
Č L Á N K Y-->
- UFO
- UFO na Slovensku
- Vesmír
- Súčasná spoločnosť a história
- Historické civilizácie a kultúry
- Záhadné miesta na Zemi
- Známe osobnosti
- Posmrtný život
- Záhadné bytosti
- Nevysvetliteľné udalosti
- Nezodpovedané otázky
- Otázky a odpovede

--------------------------------------
U Ž I T O Č N É-->
-Hľadaj na stránke
-RSS odber noviniek
-Naše diskusné fórum

--------------------------------------
K O N T A K T Y-->
-Pre majiteľov stránok
-Ochrana osobných údajov
-Podmienky šírenia obsahu
-Spolupracujeme
-Mysteria.sk na facebooku
-UFO kluby na Slovensku

 Reklama
www.fotovelo.sk

Svadobný fotograf pre Košice a Východ

 Hierarchia článkov
Články - úvod » Vesmír » Mesiac v symbolike

  Mesiac v symbolike
Tento článok je zaradený do kategórie: V
(Pozrite si: podmienky šírenia obsahu)

V starej Číne ho považovali za „ženské” znamenie jín, a to najmä preto, že Mesiac sám svetlo nevyžaruje, iba pasívne prijíma, ako aj pre podobnosť mesačných fáz s cyklom ženskej menštruácie. Vznikanie a zanikanie a neprestajne sa opakujúce fázy sú symbolom princípu večného života a smrti. Len zriedkavo sa pokladá Mesiac za mužský symbol, oveľa častejšie býva interpretovaný ako ženský element (lát. Luna, gr. Selene alebo Arteemis, východoázij. Kuan-jin, Kwannon, mayská Ix-chel).
V alchýmii predstavovala Luna striebro a súčasne „kráľovnú”, ktorá sa spája s „kráľom” na androgýna. Podľa starých ľudových predstáv mesačné fázy ovplyvňujú nielen príliv a odliv, ale aj stúpanie a klesanie štiav v rastlinách, rast vlasov a prietok krvi žilami. Mesačné rastliny (tie, ktoré kvitnú v noci) sa uplatňovali ako liečivá pri ženských ťažkostiach. V kresťanskej ikonografii sa s Mesiacom často spájala Panna Mária, Matka Božia, či už stojaca alebo tróniaca na mesačnom kosáku, čo v oblastiach Rakúska pripomína aj víťazstvo nad Turkami (ich vojenským znakom bol polmesiac). Mesiac sa spomína v súvislosti so Zjavením Jána (12,1): „Veľké znamenie ukázalo sa na nebi: žena, odetá do slnka, pod nohami mesiac…”

Za mesačný symbol sa pokladala aj dvojsečná sekera s dvoma polmesiace vitými ostriami (pripisovali ju bájnym bojovníčkam Amazonkám), resp. luk, kt. má podobu mesačného kosáka. Aj bohyňa temnôt Hekate Triodotis s tromi tvárami sa chápala ako symbol mesačných fáz alebo troch životných fáz ženy - panna, matka, starena.
Pôsobivý symbolický mýtus sa nachádza v židovských legendách (E. hin Gorion), ktorý sa vzťahuje na duálny systém Slnko/Mesiac a vysvetľuje, prečo má Mesiac ako jeden z „nebeských lampášov” slabšie svetlo. Podľa legendy, stvoriteľ vysvetlil Mesiacu, že jestvujú dva svety, tento a záhrobný, preto existujú aj dve svietidlá. Mesiac napriek tomu, že mu bol prisúdený väčší z dvoch svetov, záhrobie, bol nespokojný, že nemal silnejšie svetlo ako Slnko. ,.Tu povedal Pán: Je mi jasné, že by si chcel, aby som zmenšil Slnko a teba zväčšil. Pretože však zle zmýšľaš so Slnkom, budeš ty ten menší a tvoj svit bude 60-krát slabší ako slnečný. Tu povedal Mesiac Pánovi: Ó, Pán sveta, bolo to len jediné slovko, ktoré som vyslovil, a preto mám byť tak tvrdo potrestaný? Tu povedal Pán: Raz (asi keï nadide Posledný súd) budeš opäť veľký ako Slnko a svit Mesiaca bude ako svit Slnka.” Príznakom Posledného súdu (zánik sveta) je však zatmenie Mesiaca (Jocl 4,15). Mesiac sa nielen u nás, ale napr. i v Izraeli spája so ženskosťou a nočnou i záhrobnou stránkou bytia, čo sa ukazuje aj na asociácii s plodnosťou, Ženy a domáce zvieratá (ťavy) nosili na krku malý mesiačik.

Theophilus z Antiochie (2. stor. n. 1.) nazeral na Mesiac a na Slnko ako na symboly duálneho systému, ako na ,,nositeľov a budovateľov veľkého mystéria. Slnko totiž je obrazom Boha a Mesiac obrazom človeka (ktorý zo Slnka prijíma svetlo).” Podobne sa symbolicky vyjadroval Origenes (184—254 n. 1.), ktorý prirovnával Mesiac k cirkvi odovzdávajúcej svetlo všetkým veriacim. Je takmer samozrejmé, že často pozorované „znovuzrodenie” Mesiaca sa porovnávalo so zmŕtvychvstaním.

V starom Peru bolo uctievanie Mesiaca podriadené dominantnému kultu Slnka. Inka Garcilaso de la Vega (1539—1616) nazýval Mesiac „manželkou Slnka” a napísal, že chrámová miestnosť bola obložená striebornými platňami, „aby človek poznal, že je to komnata Mesiaca." Podobne ako pri Slnku, i tá bola vnútri ozdobená, a to striebornou podobizňou ženskej tváre. Do tejto komnaty človek vkročil, aby vyhľadal Mesiac a odovzdal sa do jeho ochrany, pretože ho pokladal za sestru a ženu Slnka, tak ako i matku ľnkov a celého pokolenia - preto ho volali Mamaquilla, čo znamená Matka Mesiac. Tu sa neprinášali obety ako Slnku. Po oboch stranách mesačného božstva boli postavené telá mŕtvych kráľovien, zoradené podľa následníctva a veku…” V astrológii sa považuje pútnik Zeme ešte stále ako v ant. geocentrickom systéme za „planétu”, súčasne je spolu so Slnkom jedným z dvoch „hlavných svetieľ’. Je to Zemi najbližŠšie nebeské teleso, ukazuje jej stále tú istú tvár, čo bolo podnetom pre mnohé báje. Pre svoje striedavé fázy platí i v astrológii za „menlivý, s pominuteľným účinkom”, ale predsa aj za „dobrodinca” (benefactor), kt. ako „ženská planéta” ovplyvňuje myseľ, ženské pohlavie, matky a národnú celistvosť. Mesiac má svoj dom v znamení Býka (či už pre býčie rohy pripomínajúce konce jeho kosáka, alebo pre mýtickú súvislosť medzi bohyňami Mesiaca a ich virilným partnerom v býčej podobe). Novšia astrológia pripisuje Mesiacu schopnosť ovplyvňovať vonkajšiu osobnosť ženy a vnútornú (animä) muža. V antike sa hovorilo o Lune mendax, klamárskom Mesiaci, o. i. preto, lebo zmeny fáz sa podobajú písmenu C (crescere - rast) a písmenu D (decrescere - zánik), čo však je opakom toho, ako kosák Mesiaca skutočne narastá. Ako „mesačné kamene” sa označovali perly, opál a selenit a skvosty 7, perlete, za príslušný kov sa pokladá striebro; podľa iných špekulácií sa s Mesiacom spája adulár i achát.
Skutočnosť, že dnes je Mesiac pre človeka už nielen „symbolickým miestom” na oblohe s významom pre poéziu a že človek naň i vystúpil, nemá pre astrológiu nijaký hlbší význam. Pri vytváraní obrazu sveta si tradičné planéty ponechali svoj starodávny i deter-minatívny symb. význam pre ľudský život. Ikonograficky sa Mesiac najčastejšie znázorňuje ako kosák, zväčša s profilom obráteným naľavo. Prostý mesačný kosák sa objavuje v erboch mnohých islamských krajín. Heraldické zobrazenie Mesiaca pramení podľa Bocklera (1688) v tom, že sto Romulových radcov nosilo na topánkach pointesiac v podobe písmena C ,,na znak toho, že všetko, čo sa pod Mesiacom nachádza, je pozemské a márne, al. aby ich ako radcov od iných rozoznali. Osoby šľachtického pôvodu, kt. majú Mesiac v svojom erbe, čo má znamenať prírastok, prevzali ho zrejme od starých Turkov.”

(nahlásiť nefunkčné video)






 Administrátorska časť
Administrátorske meno

Heslo



Zabudli ste heslo?
Pre získanie nového
Kliknite sem.

 Anketa
Myslíte si, že celý svet je ovládaný bohatými a vplyvnými ľuďmi ?

Áno

Nie


 Meditačné rádio
Spustiť rádio

Converted to v7 by WhoCare
Fenix by: PHP-Fusion Themes3,767,067 návštev
© 2007 - 2016 Mysteria.sk
Powered by PHP-Fusion copyright © 2002 - 2019 by Nick Jones.
Released as free software without warranties under GNU Affero GPL v3.