ÚvodČlánkyFotogalériaVyhľadávanieJuly 22 2019 03:55:59  
 Navigácia
Č L Á N K Y-->
- UFO
- UFO na Slovensku
- Vesmír
- Súčasná spoločnosť a história
- Historické civilizácie a kultúry
- Záhadné miesta na Zemi
- Známe osobnosti
- Posmrtný život
- Záhadné bytosti
- Nevysvetliteľné udalosti
- Nezodpovedané otázky
- Otázky a odpovede

--------------------------------------
U Ž I T O Č N É-->
-Hľadaj na stránke
-RSS odber noviniek
-Naše diskusné fórum

--------------------------------------
K O N T A K T Y-->
-Pre majiteľov stránok
-Ochrana osobných údajov
-Podmienky šírenia obsahu
-Spolupracujeme
-Mysteria.sk na facebooku
-UFO kluby na Slovensku

 Reklama
www.fotovelo.sk

Svadobný fotograf pre Košice a Východ

 Hierarchia článkov
Články - úvod » Vesmír » 15 najzaujímavejších exoplanét

  15 najzaujímavejších exoplanét
Tento článok je zaradený do kategórie: N
(Pozrite si: podmienky šírenia obsahu)

15 najzaujímavejších exoplanét

Pre laikov na začiatok vysvetlíme, čo to vlastne exoplanéta je. Exoplanéty, tiež občas nazývané aj extrasolárne planéty sú všetky planéty, ktoré existujú (a samozrejme boli aj objavené) mimo našej Slnečnej sústavy. Vzhľadom na to, že ich je veľa, nedávame im mená, ale označujú sa číslicami a písmenami od „b“ po „z“, ktoré značia buď poradie, v akom boli objavené, vzťah k ich materskej hviezde, alebo číslo v katalógu. Doposiaľ sa nám podarilo objaviť vyše 400 exoplanét. Všetkým exoplanétam sa samozrejme venovať nebudeme, ale pozrieme sa na 15 tých najzaujímavejších.

Najstaršia exoplanéta

Doposiaľ najstaršou objavenou exoplanétou je planéta PSR B1620-26 b, ktorá si vďaka svojmu veku vyslúžila aj prezývku „Matuzalem“. Bola objavená 30.mája 1993 a je stará 13 miliárd rokov. Vzhľadom na to, že vek samotného vesmíru sa odhaduje asi na 13,7 miliárd rokov, môžeme predpokladať, že patrí medzi najstaršie planéty vo vesmíre vôbec. Bola objavená hlboko uprostred guľovej hviezdokopy, ktorá pozostáva z hviezd, ktoré sa po Veľkom tresku sformovali medzi prvými.

Najbližšie k našej Slnečnej sústave

Najbližšie k našej Slnečnej sústave je expolanéta Epsilon Eridani b vzdialená od nás 10 svetelných rokov. Objavená bola 7. augusta 2000 a jedná sa o sústavu dvoch exoplanét, Epsilon Eridani b plus Epsilon Eridani c, ktoré obiehajú okolo svojej materskej hviezdy Epsilon Eridani. Čo je zvláštnosťou, nachádzajú sa tam dokonca dva pásy asteroidov. Jeden medzi materskou hviezdou a planétou Epsilon Eridani b a druhý medzi planétami Episilon Eridani b a Epsilon Eridani c.

Najviac sånk (hviezd)

Keď hovoríme o planéte, alebo planétach, zvyčajne si predstavíme planéty, ktoré obiehajú okolo svojej jedinej materskej hviezdy, alebo tiež svojho slnka. Existujú však aj prípady, kedy okolo seba obieha hneď niekoľko hviezd, respektíve obiehajú okolo jedného spoločného ťažiskového bodu. Vzhľadom na krátku vzdialenosť medzi nimi, pri pozorovaní sa javia ako jeden bod svetla, čiže často vyzerajú ako jedna hviezda. Doposiaľ najviac hviezd, ktoré okolo seba takto obiehajú, sa nám podarilo objaviť 16. novembra 2003. Ide o systém 91 Aquarii, v ktorom okolo seba obieha 5 hviezd. Neskôr sa nám podarilo zistiť, že okolo jednej z hviezd obieha ešte jedna planéta. Ide o plynného obra, ktorý dostal názov 91 Aquarii Ab.

Najviac exoplanét v jednej sústave

Systém s najväčším počtom doposiaľ objavených planét obiehajúcich okolo jednej hviezdy sa podarilo spozorovať 12. apríla 2006. Jedná sa o binárny solárny systém, kde okolo seba obiehajú dve hviezdy 55 Cancri A plus 55 Cancri B. Okolo prvej z menovaných obieha ďalších 5 exoplanét približne o veľkosti Neptúna (Cancri Ae, Ab, Ac, Af a Ad ). Toto je zatiaľ (okrem našej Slnečnej sústavy) solárny systém, v ktorom sa nachádza najviac objavených planét. Okrem iného tento systém dokazuje, že naša Slnečná sústava s počtom planét 8 už viac nie je takým unikátom a vo vesmíre sa nachádzajú aj iné systémy s väčším počtom planét.

Prvá exoplanéta so známym zložením atmosféry

V súčasnosti poznáme len dve planéty, u ktorých sa nám podarilo zistiť aj presné zloženie ich atmosféry. Je to ojedinelý jav a do veľkej miery aj dielo náhody. Ide o plynného obra HD 209458 b, ktorý bol objavený 5. novembra 1999. Jeho obežná dráha okolo materskej hviezdy je z našich končín veľmi dobre pozorovateľná a aj preto vieme presnejšie určiť jej veľkosť, a to analýzou množstva blokovaného svetla z jej materskej hviezdy v čase, keď popred ňou prechádza. Okrem toho však vieme pomocou spektroskopie (štúdia vzťahu medzi radiáciou a hmotou) určiť aj zloženie atmosféry. Najprv sme zaznamenali v jej atmosfére prítomnosť sodíka a neskôr (október 2009) aj prítomnosť vody, kysličníka uhličitého a metánu. Druhou planétou, kde sa nám podarilo zistiť zloženie atmosféry je planéta HD 189733.

Plynný obor v „zlatej zóne“

Obývateľná zóna, alebo tiež aj zlatá zóna je vzdialenosť od materskej hviezdy, kde sú teploty ideálne na to, aby sa tam nachádzala voda v tekutom stave, čiže zjednodušene, nie je tam príliš teplo, ale ani príliš chladno. V takejto zlatej zóne sa nachádza aj naša Zem. Tento plynný obor Gliese 876 b, objavený 23. júna 1998 patrí medzi planéty obiehajúce v zlatej zóne. Možno sa teraz pýtate, čo z toho, že je tento plynný obor v obývateľnej zóne, ak na plynnej planéte nemôže život existovať ? Nuž, to je síce pravda, ale ak sa pozrieme na plynných obrov v našej Slnečnej sústave, tak zistíme, že každý z nich má hneď niekoľko relatívne veľkých mesiacov, ktoré okolo nich obiehajú a sú pevného zloženia. Dá sa tak predpokladať, ba dokonca to je dosť pravdepodobné, že planéta exoplanéta Gliese 876 b môže mať hneď niekoľko mesiacov nachádzajúcich sa v obývateľnej zóne.

„Pozostalec“

Ide o exoplanétu V391 Pegasi b, objavenú v marci 2007. Prečo pozostalec ? Ide totiž o planétu, ktorá prežila smrť vlastnej materskej hviezdy, a teda aj jej fázu „červeného obra“. Planéta teda musela obiehať už takmer na povrchu hviezdy a prežila jej obrovské teploty. Je pravdepodobné, že v našej Slnečnej sústave sa približne o 5 miliárd rokov udeje niečo podobné, pretože Slnko pri svojom zániku vo fáze červeného obra pohltí planéty Merkúr, Venuša, Zem a Mars. Či niektorá z nich túto fázu prežije, je otázne.

Prvá „super-Zem“

Až doteraz sme sa bavili predovšetkým o plynných planétach, ale toto je prvá objavená exoplanéta s pevným povrchom. Jej názov je µ Arae c a bola objavená 25. augusta 2004. Super-zemou nazývame všetky planéty, ktorých hustota je podobná hustote Zeme. Takéto planéty však majú obmedzenú veľkosť. Od určitej hranice už totiž neunesú svoju vlastnú hmotu.

„Horúci Neptún“

Gliese 436 b, bol objavený 31. augusta 2004, a teda tesne po tom, ako prvá super-zem. Prvé kalkulácie ukázali, že jeho hustota je o niečo vyššia ako u plynných planét, ale nižšia ako u pevných planét, a to viedlo vedcov k presvedčeniu, že sa skladá jednoducho z vody. Avšak vzhľadom na jej vysokú gravitáciu a fakt, že obieha veľmi blízko okolo svojej materskej hviezdy bude pravdepodobne voda na povrchu v trochu exotickej forme „horúceho ľadu“ alebo vody stlačenej veľmi silným tlakom do horúceho a pevného skupenstva, podobne ako sú stláčané atómy uhlíka do formy diamantov pod zemským povrchom.

Lávou pokrytá super-zem


Exoplanéta s názvom COROT-7b, objavená 3. februára 2009 je ďalším zaujímavým úlovkom do rýchlo sa rozširujúceho zoznamu exoplanét. Jej objavenie bolo dosť prekvapujúce, pretože je len 1,7 krát väčšia ako Zem a planéty tak malej veľkosti sa iba veľmi ťažko hľadajú. Vzhľadom na jej obežnú dráhu vo veľmi blízkej vzdialenosti svojej hviezdy, na celom jej povrchu sa nachádza roztavená hornina a kovy. Je to zároveň jedna z mála pevných planét s atmosférou, avšak s veľmi riedkou. Sú v nej náznaky známok vody a viacerých plynov.

Prvé odfotografované planéty

Prvými exoplanétami, ktoré boli pozorované, a teda aj „odfotografované“ pomocou teleskopov W.M. Keck a Gemini Observatories na Hawaii, spolu s Hubblovým teleskopom boli planéty Fomalhaut b a HR 8799 b, c, d.

Planéta, ktorá obieha najďalej od svojej materskej hviezdy

Jedná sa približne o rovnakú vzdialenosť, v akej je vzdialený Neptún od nášho Slnka, a teda na planétu dopadá len malé množstvo svetla od svojej hviezdy. A pokiaľ si myslíte, že je zo Zeme náročné pozorovať Neptún, skúste si predstaviť pozorovanie asi rovnako veľkej planéty nachádzajúcej sa v inej hviezdnej sústave, vzdialenej 50 miliónov svetelných rokov. Presne to sa podarilo Hubbleovmu teleskopu v novembri 2009, keď objavil exoplanétu GJ 758 b. Čo je však zaujímavé, v blízkej budúcnosti budú zostrojené omnoho výkonnejšie teleskopy, niektoré z nich dokonca navrhnuté špeciálne na vyhľadávanie exoplanét. Bude sa jednať o program TPF, čiže Terrestrial Planet Finder, ktorý spustia v roku 2015.

Planetárna kolízia

Infračervené detektory Nasa’s Spitzer Space Telescope zaznamenali v auguste 2009 veľké množstvo vyvrhnutej horniny, spolu s úlomkami stuhnutej lávy, ktoré sa formujú zvyčajne pri dopade meteoritov. Stalo sa tak pri planéte HD 172555. Objav ukázal, že katastrofické zrážky planét nie sú ničím nezvyčajným a podporuje sa tak teória, že aj náš Mesiac mohol v ďalekej minulosti vzniknúť práve kolíziou Zeme s iným objektom. Navyše, počítačové simulácie ukazujú vysokú pravdepodobnosť kolízie aj v našej Slnečnej sústave. Nemusíte mať strach, nebude to v roku 2012, ako niektorí tvrdia, ale približne o tri miliardy rokov.

Najbližšia super-zem k našej Slnečnej sústave

Táto planéta je podobne veľká ako Corot 7b, ale je oveľa bližšie, a to „iba“ 42 svetelných rokov. Z tohto dôvodu môže byť aj podrobnejšie študovaná. Objavená bola 16. decembra 2009 a jej povrch je síce teplejší, ako tu na Zemi, ale oveľa chladnejší, ako u planéty Corot 7b, čo by mohlo znamenať existenciu hustejšej atmosféry, ak teda planéta nejakú vôbec má.

Exoplanéta najpodobnejšia Zemi

Bola objavená 24. apríla 2007 a jej názov je Gliese 581 d. Je 7 až 14 krát väčšia ako Zem a posledné pozorovania potvrdili, že sa nachádza v obývateľnej zóne. V kombinácii s tým, že je to planéta s pevným povrchom, môžeme predpokladať, že sa na nej nachádza voda v tekutom stave, a teda základný element života vo vesmíre. A hoci má planéta mierne vyššiu gravitáciu, ako Zem, i tak je momentálne najväčším kandidátom na výskyt mimozemského života a už bol vyslaný smerom k planéte Gliese 581 d aj rádiový signál.

Animácia kolízie dvoch planét






 Administrátorska časť
Administrátorske meno

Heslo



Zabudli ste heslo?
Pre získanie nového
Kliknite sem.

 Anketa
Myslíte si, že celý svet je ovládaný bohatými a vplyvnými ľuďmi ?

Áno

Nie


 Meditačné rádio
Spustiť rádio

Converted to v7 by WhoCare
Fenix by: PHP-Fusion Themes3,696,681 návštev
© 2007 - 2016 Mysteria.sk
Powered by PHP-Fusion copyright © 2002 - 2019 by Nick Jones.
Released as free software without warranties under GNU Affero GPL v3.