ÚvodČlánkyFotogalériaVyhľadávanieApríl 25 2019 12:25:19  
 Navigácia
Č L Á N K Y-->
- UFO
- UFO na Slovensku
- Vesmír
- Súčasná spoločnosť a história
- Historické civilizácie a kultúry
- Záhadné miesta na Zemi
- Známe osobnosti
- Posmrtný život
- Záhadné bytosti
- Nevysvetliteľné udalosti
- Nezodpovedané otázky
- Otázky a odpovede

--------------------------------------
U Ž I T O Č N É-->
-Hľadaj na stránke
-RSS odber noviniek
-Naše diskusné fórum

--------------------------------------
K O N T A K T Y-->
-Pre majiteľov stránok
-Ochrana osobných údajov
-Podmienky šírenia obsahu
-Spolupracujeme
-Mysteria.sk na facebooku
-UFO kluby na Slovensku

 Reklama
www.fotovelo.sk

Svadobný fotograf pre Košice a Východ

 Hierarchia článkov
Články - úvod » Historické civilizácie a kultúry » Inkovia

  Inkovia
Tento článok je zaradený do kategórie: N
(Pozrite si: podmienky šírenia obsahu)

Historické civilizácie a kultúry – Inkovia

Určite ste si všetci všimli (teda minimálne tí, ktorí náš web navštevujete dlhšiu dobu), že kategórie článkov prešli viac krát určitými zmenami, prípadne boli doplnené o nové kategórie. V rámci skvalitňovania stránky a rozšírenia záberu tém vzniká i dnes, počnúc týmto článkom nová sekcia, pod názvom „historické civilizácie a kultúry“, ktorá, ako už názov napovedá, sa bude zaoberať históriou civilizácii alebo kultúr, ktoré v minulosti existovali alebo dodnes existujú na našej planéte. Verím, že táto téma bude pre čitateľov rovnako atraktívna, ako ostatné témy a že z nej budete čerpať mnoho zaujímavých informácii. Začneme teda v Južnej Amerike a dnes si povieme niečo o civilizácii Inkov.

Presné obdobie vzniku tejto civilizácie, podobne ako u väčšiny antických civilizácii je ťažké určiť, nakoľko sa civilizácia postupne formovala z menších, prevažne indiánskych kmeňov. Toto priebežné formovanie do väčšieho celku mohlo trvať aj stovky rokov. „Oficiálny“ rok vzniku ríše Inkov sa spomína len v povestiach, a má to byť rok 1200 PNL, kedy ríšu Inkov založil Legendárny Manco Capac. Ich historické obdobie sa však začína až vládou deviatého inku Pachatutiho v roku 1438 NL.

Ríša Inkov sa rozprestierala v oblasti Južnej Ameriky, na území dnešných štátov Peru a Čile, ale neskôr po obsadení sčasti zasahovala aj do dnešnej Argentíny, Bolívie, Ekvádoru a Kolumbie. V týchto oblastiach Inkovia nastolili totalitný štát, ktorému vládol jeden hlavný vládca a niekoľko jeho šľachticov. Historické záznamy hovoria až o trinástich vládcoch. Vládcovia v ríši boli známi pod rôznymi menami, napríklad Sapa Inca, Capac Apu, alebo Intip Cori. Najčastejšie pomenovanie pre panovníka však bolo jednoducho Inka.

Inkovia boli veľmi vyspelou civilizáciou, a to predovšetkým v oblasti ekonomiky. Okrem obrovských zásob zlata a striebra je pozoruhodné, ako dokázala jediná vláda kontrolovať väčšie množstvo úplne odlišných kmeňov, spomedzi ktorých sa veľká časť nachádzala ďaleko v divokých horách. Centrom ríše bolo mesto Cusco, ktoré bolo známe prevažne svojim pôsobivým vodným inžinierstvom, poľnohospodárskou technikou, prekrásnou architektúrou, keramikou a kováčstvom.

Inkovia sami seba nazývali „územie štyroch štvrtín“ alebo aj ríša Tahuantinsuyu. Na území sa nachádzalo množstvo ciest a obetných oltárov, ktoré boli postavené predovšetkým vo vysokých nadmorských výškach. Inkovia museli vynaložiť množstvo síl pri doprave kameňov do tak veľkých výšok. Je zaujímavé, že Inkovia vlastne nepoznali pevnú obuv, len sandále. Aj s dnešnými modernými turistickými, či horolezeckými topánkami alebo vybavením je pomerne obtiažne dostať sa na niektoré Inkské miesta. Ako to Inkovia dokázali iba so sandálmi na nohách dodnes zamýšľa mnohých vedcov. Keď už spomíname cesty, nedá sa nespomenúť dômyselne prepracovaný systém ciest. Jedna jediná cesta viedla takmer po celom pobreží Južnej Ameriky. Na pobreží neboli cesty ničím pokryté a boli označené iba drevenými kôlmi. No v horách boli cesty vydlaždené hladkými kameňmi, s kamennými múrmi po krajoch, ktoré slúžili ako zábrana pred spadnutím zo svahu. Celková dåžka ciest v ríši Inkov dosahovala úctihodných 22 500km. Komunikácia a transport prebiehal pritom veľmi rýchlo. Stavebný materiál a konvoje s „obetným materiálom“ cestovali tisícky míľ a niektoré sa zachovali dodnes v celkom slušnom stave. Keďže Inkovia nepoznali koleso, všetky svoje cesty absolvovali pešo, prípadne za asistencie Lamy, ktorá niesla náklad. Popri cestách bola každých pár kilometrov postavená „oddychovňa“, kde mohli putujúci stráviť noc alebo sa najesť.

Spoločnosť Inkov sa skladala predovšetkým z menších skupiniek rodín, ktoré žili a pracovali spoločne a boli známe pod názvom Allyus. Každá skupina mala svojho vodcu. Žili v domoch postavených z kameňa a blata, so slamenou strechou. Nábytok nám nie je známy, ale vieme, že Inkovia spali na zemi. Základným jedlom Inkov boli zemiaky. Obliekali sa prevažne do šiat vyrobených z Lamy Alpaka, zvieraťa, ktoré sa tiež zúčastňovalo aj na väčšine ich náboženských rituáloch. Hierarchia Inkov pozostávala z jedného hlavného vodcu Sapa Inca a ich manželiek, tzv. Coyas, ktorí mali spolu hlavnú kontrolu nad ríšou. Nasledovali poprední kňazi, vojenskí velitelia a náčelníci kmeňov. Za nimi boli tzv. „štyria apusi“, ktorí boli regionálni vojenskí náčelníci. Za nimi nasledovali menší kňazi, architekti, administrátori a armádni generáli. Pod nimi boli remeselníci, hudobníci a účtovníci. Úplne spodnú vrstvu obyvateľstva napokon tvorili farmári, bylinkári a branci. Celkovo mala ríša Inkov viac ako 6 miliónov obyvateľov. Neskôr ako sa ríša postupne rozrastala vznikol aj oficiálny štátny jazyk Quechua (čítaj kek-vun).

Inkovia verili, že všetko živé na Zemi bolo vytvorené nekonečným, neviditeľným a všemocným bohom, ktorého volali Wiraqocha, čiže boh Slnka. Panovník Inkov bol z tohto titulu označovaný ako Sapan Intiq Churin, čiže syn boha Slnka. Inkovia boli silne nábožná ríša. Verili, že zlo môže zaútočiť kedykoľvek a na ochranu pred ním používali čarodejníkov. Verili v reinkarnáciu a ponechávali si ľudské nechty, vlasy a zuby pre prípad, že by ich blúdiaca duša potrebovala.

Inkovia väčšinou nebývali v mestách, ale v priľahlých dedinách. Mestá boli poväčšine iba sídlom vlády a obyčajní ľudia sem chodievali len na trhy alebo festivaly. Okrem vlády bývali v meste len remeselníci, a to prevažne kováči, ktorí vyrábali zbrane pre armádu, alebo výrobky pre chrámy. Pred bránami mesta boli sklady a armádne budovy. V každom väčšom meste mal hlavný vodca Inkov palác, v ktorom býval pri svojej návšteve mesta.

Čo sa týka ekonomiky, pracoval skutočne každý, okrem veľmi mladých a veľmi starých ľudí. Dokonca i mládež mala za úlohu napríklad plašiť divú zver z fariem a pomáhať okolo domu. Každá skupinka rodín mala svoju vlastnú farmu, kde sa pracovalo prevažne ručne, nakoľko Inkovia nepoznali koleso a nemali ani domáce zvieratá vhodné na tieto účely. Čo je však zaujímavé, Inkovia poznali takmer polovicu hospodárskych plodín, ktoré sa dnes pestujú. Medzi nimi napríklad viac ako 20 druhov obilia, cez 240 druhov zemiakov, ale i tekvice, hrach, papriku, či arašidy. Napriek tomu však mali vo svojom hornatom území veľmi sťažené podmienky pre pestovanie plodín a voda bola často veľmi vzácnym artiklom. Ako kompenzáciu využívali terasovité metódy pestovania.

Pretože zväčša mal každý všetko, čo potreboval, kriminalita tu bola veľmi nízka. Inkovia dokonca nemali žiadne väznice. Za najhoršie zločiny sa považovala vražda, alebo urážka vodcu, či ich boha. Trestom bolo buď zhodenie z útesu, alebo trestancovi zviazali končatiny a vyčkali, kým neumrie hladom.

V oblasti astronómie Inkovia tiež nezaostávali. Väčšina historikov súhlasí s názorom, že Inkský kalendár bol zhotovený na základe pozorovania Slnka a Mesiaca a ich následnom vzťahu k ostatným hviezdam. Inkovia poznali 12 mesiacov, z ktorých každý sa vzťahoval na určitý hospodársky cyklus. Najnižšou položkou v jednom kalendárnom mesiaci bola jednotka, ktorá znamenala tri dnešné dni. Vo vzťahu s ďalšou jednotkou desiatich dní postupne vytvorili 30-dňový mesiac. Jeden bežný rok mal 12 mesiacov a každý tretí rok mal mesiacov 13. To značilo cyklus 37 mesiacov. 20 takýchto 37-mesačných cyklov tvorilo dokopy 60 našich rokov. Celé je to rozdelené na štyri časti.

Zánik ríše Inkov sa pomaly začal v roku 1532 príchodom Francisca Pizarra a jeho bohatstva-chtivých dobyvateľov. Pod falošnou zámienkou priateľského stretnutia bol unesený hlavný inka Atahualpa. Španieli za neho neskôr pýtali výkupné. Po vyplatení takmer 50 miliónov dnešných dolárov, Španieli Atahualpu i tak zabili. Väčšinu územia však Španieli dobyli paradoxne bez boja. Ich príchodom na Americký kontinent so sebou doniesli aj choroby z Európy, ktoré pôvodní americkí obyvatelia, a teda aj Inkovia nepoznali. Príchodom Európanov do Ameriky takto zomreli až dve tretiny pôvodných obyvateľov.





 Administrátorska časť
Administrátorske meno

Heslo



Zabudli ste heslo?
Pre získanie nového
Kliknite sem.

 Anketa
Myslíte si, že celý svet je ovládaný bohatými a vplyvnými ľuďmi ?

Áno

Nie


 Meditačné rádio
Spustiť rádio

Converted to v7 by WhoCare
Fenix by: PHP-Fusion Themes3,575,018 návštev
© 2007 - 2016 Mysteria.sk
Powered by PHP-Fusion copyright © 2002 - 2019 by Nick Jones.
Released as free software without warranties under GNU Affero GPL v3.