ÚvodČlánkyFotogalériaVyhľadávanieJúl 06 2020 05:07:11  
 Navigácia
Č L Á N K Y-->
- UFO
- UFO na Slovensku
- Vesmír
- Súčasná spoločnosť a história
- Historické civilizácie a kultúry
- Záhadné miesta na Zemi
- Známe osobnosti
- Posmrtný život
- Záhadné bytosti
- Nevysvetliteľné udalosti
- Nezodpovedané otázky
- Otázky a odpovede

--------------------------------------
U Ž I T O Č N É-->
-Hľadaj na stránke
-RSS odber noviniek
-Naše diskusné fórum

--------------------------------------
K O N T A K T Y-->
-Pre majiteľov stránok
-Ochrana osobných údajov
-Podmienky šírenia obsahu
-Spolupracujeme
-Mysteria.sk na facebooku
-UFO kluby na Slovensku

 Reklama
www.foto-kosice.sk

Svadobný fotograf pre Košice a Východ

 Hierarchia článkov
Články - úvod » Súčasná spoločnosť a história » Krížiaci a Templári - "Božskí" vrahovia

  Krížiaci a Templári - "Božskí" vrahovia
Tento článok je zaradený do kategórie: N
(Pozrite si: podmienky šírenia obsahu)

Krížiaci a Templári – „Božskí“ vrahovia

V sedemdesiatych rokoch 11. stor. prenikli zo strednej Ázie do krajín východného Stredomoria výbojné kočovné kmene - Seldžuckí Turci. Byzantská ríša okamžite požiadala západnú Európu o pomoc, pretože sa bála ich nájazdov. Pomoci sa samozrejme ochotne ujala rímskokatolická cirkev. Cirkev bola v tom období najväčším feudálnym vlastníkom, mala teda na vojensko-kolonizačnom hnutí rovnaký záujem ako veľkí feudáli (šľachtici), chcela si podrobiť východnú-gréckokatolickú cirkev a rozmnožiť počet diecéz (cirkevných obvodov, ktoré jej museli platiť poplatky), potrebovala získať v oblasti vplyv. Okrem toho jej ľudia, ktorí odchádzali s výpravou, darovali svoje úspory alebo dávali svoj majetok pod jej ochranu. Pre cirkev to teda bola ideálna príležitosť rozšíriť pole svojej pôsobnosti jej typickým spôsobom – lžou a mocou.

Hlavným dôvodom, prečo sa ľudia zúčastňovali výprav boli nesprávne predstavy o bohatstve tohto územia a predstavy o tom, ako ľahko možno tieto územia dobyť. Chceli ovládnuť nové bohaté krajiny, hnali sa za korisťou a slávou a katolícka cirkev sa usilovala podrobiť si východnú cirkev.

Ako oficiálny dôvod na dobytie územia označila cirkev „oslobodenie božieho hrobu“. Na jeseň roku 1095 NL na veľkom cirkevnom koncile v juhofrancúzskom Clermonte pápež Urban II vyhlásil začiatok križiackych výprav na 15. august 1096 NL.

Na jar 1096 NL, teda ešte pred 15. augustom, sa konala takzvaná „Výprava chudoby“, ktorá predchádzala rytierskej križiackej výprave. Zúčastnili sa jej predovšetkým chudobní roľníci (aj deti). Tiahli bez zásob potravín a bez peňazí. Cestou lúpili a vraždili. V rámci tejto výpravy došlo k dovtedy najväčším židovským pogromom v Porýní a južnom Nemecku, kde boli úplne zničené tri židovské obce (Worms, Mohuč, Speyer).

Celkovo sme v histórii zaznamenali 9 križiackych výprav, a to postupne medzi rokmi 1096 až 1270 NL. (niektoré zdroje uvádzajú iba 8 križiackych výprav, pretože považujú piatu a šiestu križiacku výpravu Fredericka II za jednu výpravu). Križiaci na svojich cestách bezhlavo zabíjali ne-kresťanských obyvateľov a častokrát mučením nútili ľudí v obsadených oblastiach konvertovať na kresťanstvo a tým platiť cirkvi poplatky.

Ešte v roku 1095 NL Pápež Urban II vystúpil pred verejnosťou vo Francúzskom meste Clermont a verejne vyhlásil vojnu proti Moslimom. Jeho slová boli:

„Kresťania, ponáhľajte sa na pomoc svojim bratom na východe,
pretože boli napadnutí. Namierte do Jeruzalema pod vedením
svojho kapitána Ježiša Krista. Noste jeho kríž ako svoj znak.
Ak budete zabití v boji, vaše hriechy vám budú odpustené.“


Veľké množstvo ľudí dobrovoľne vstúpilo do rádu a bojovalo proti Moslimom. Vedeli, že sú tí, ktorí spáchali hriechy a slepo verili, že bojom po boku križiakov im budú ich hriechy odpustené. Rovnako im bolo povedané, že ak umrú, dostanú sa automaticky do neba, pretože bojovali v mene Boha.

Krížiaci museli absolvovať strastiplnú cestu na Stredný Východ. Putovali prevažne z Francúzska, cez Taliansko, potom cez Východnú Európu a nakoniec cez územie dnešného Turecka. Prešli pešo stovky kilometrov po horúcom Slnku, ale aj v hlbokom snehu. Nemali zásoby pitnej vody a často museli piť vlastný moč, zvieraciu krv, alebo vodu z kanalizácie.

Pri prvej výprave v roku 1097 NL, takmer 10 000 mužov dorazilo do Konštantinopolu. Ich prvým cieľom bola strategicky dôležitá pevnosť Nicea. Ďalším cieľom bolo Antioch – silne chránené Turecké mesto. Križiakom trvalo 7 mesiacov, kým mesto padlo. Tretím cieľom bol Jeruzalem. Útok a obsadenie Jeruzalema nastalo v roku 1099. Mních menom Fulcher bol jeden z Križiakov útočiacich na Jeruzalem. Vo svojich spomienkach píše: „Hneď, ako sa nám podarilo dostať cez mestské opevnenia, Moslimovia začali utekať. Podrezali sme každého, kto sa nám dostal do rúk a v uliciach Jeruzalema bola miestami krv až po členky. Akonáhle sa nám podarilo otvoriť aj mestské brány, brali sme, čo sme videli a čo sme chceli. Spolu sme zabili vyše 70 000 obyvateľov Jeruzalema“.

Dobytie Jeruzalema bol hlavným cieľom cirkvi a očakávalo sa, že zabíjanie prestane. Kresťania však opäť ukázali svoju chuť po moci a bohatstve. Po tomto dobytí Jeruzalema sa chceli úplne zbaviť všetkých Moslimov a podmaniť si celú Áziu. Viedli tak ďalšie Krížiacke výpravy.

Templárski rytieri

Templárski rytieri (ďalej len Templári) boli členovia rádu, ktorý vznikol krátko po prvej Križiackej výprave a po spomínanom dobytí Jeruzalema. Vznikli v roku 1119 NL a ich hlavným veliteľstvom bol „Temple Mount“, ktorý stál v miestach Biblického Chrámu Kráľa Šalamúna. Rád sa vo svojich počiatkoch volal „Chudobní rytieri Chrámu Kráľa Šalamúna“ a neskôr sa premenoval na „Templárski rytieri“.

Ich oficiálnou úlohou bolo strážiť dobyté územia a ochraňovať pútnikov z Európy, ktorí sa rozhodli tieto miesta navštíviť. Samozrejme, rovnako ako u Križiakov, bola táto oficiálna úloha iba zásterkou. Templári žili jednak z ukorystených peňazí a jednak z daní a dotácií, ktoré požadovali. Väčšinou sa jednalo o územia, kone a iné materiálne statky, vrátane poplatkov od roľníkov a ostatných finančne zaujímavých komodít.

V roku 1139 NL získali Templári za vlády Pápeža Inocenta II ešte väčšiu moc a postavenie. Pápež vydal zákony, ktoré dovoľovali Templárom voľne sa pohybovať cez akékoľvek územie a podliehali priamo Pápežovym rozkazom.

Templári boli špičkovo vycvičené elitné bojové jednotky, ktoré boli veľmi dobre ozbrojené a ich prísaha im neumožňovala utiecť z boja. Na bojisku teda bojovali až do posledného muža. Ako už bolo spomínané, boli to špičkovo vycvičené a ťažko ozbrojené vojská. Dokonca aj ich kone prechádzali bojovým výcvikom a v bitke vedeli útočiť na nepriateľa kopnutím alebo prevalcovaním. Templári boli taktiež aj špičkovo takticky pripravení. Aj menšia takticky dobre pripravená skupina dokázala poraziť omnoho početnejšiu armádu. Príkladom je bitka pri Montgisarde v roku 1177 NL, kedy bol slávny vojenský vodca Saladin so svojou armádou vyše 26 000 mužov porazený Templármi o počte 500 mužov. Ich obľúbeným bojovým postupom bol tzv. „štvorcový výpad“, kde skupina sa rytierov na ťažko obrnených bojových koňoch v štvorcovom zhluku plnou rýchlosťou rozbehla proti nepriateľským radám. Takto narúšali kompaktnosť nepriateľských vojsk a pripravovali ideálne pozície pre ďalšie jednotky.

Templári málokedy bojovali samostatne. Väčšinou tvorili menšie skupiny a pomáhali ostatným armádam v kľúčových bitkách. Väčšinou to boli oni, ktorí spomínaným štvorcovým výpadom narušili rozostavenia nepriateľov na začiatku boja, alebo ochraňovali armádu zo zadu.

Rozpad a zánik

Templári začali postupne stroskotávať v roku 1180 NL. V roku 1189 NL utrpeli hrôzostrašnú porážku v bitke pri meste Hittin. Táto porážka bola zároveň zlomovým bodom v Križiackých výpravách, podobne ako bitka o Stalingrad v druhej svetovej vojne pre Nemecké vojská. Opäť v nej bol zapletený Saladin, tentokrát však bol oveľa lepšie pripravený. Veliteľ bitky, mimochodom veľký stratég Gerard de Ridefort, urobil niekoľko katastrofálnych rozhodnutí a Templári sa dostali do obkľúčenia Saladinovými mužmi. Bola to kľúčová bitka pre Križiakov, ktorí utrpeli ešte v tom istom roku ďalšiu porážku – tentokrát stratili Jeruzalem. Následné ďalšie výpravy vedené ¼udovítom IX a Eduardom I skončili absolútnym fiaskom.

Posledné pokusy o dobytie „Svätej zeme“

V roku 1298 NL sa Templári spojili s Rytiermi Milosrdných bratov a s Teutonickými rytiermi, aby spoločne opäť dobyli Jeruzalem. Pri svojom ťažení však neuspeli a navyše stratili aj svoju poslednú pevnosť vo „Svätej zemi“ - Antioch. Po týchto porážkach stratili v Európe dôveru a mladý Francúzsky kráľ Filip IV (tiež známy aj ako Filip počestný) potreboval peniaze pre vojnu s Anglickom a pýtal si ich od Templárov. Tí mu peniaze dať odmietli, a tak Filip žiadal Pápeža Bonifáca VIII, aby rád Templárov rozpustil. Pápež však namiesto toho zbavil Filipa funkcie. Ten ako odplatu naplánoval vraždu Pápeža, ktorá však bola neúspešná. Mesiac potom však Pápež aj tak umiera. Namiesto neho nastupuje jeho nástpca Benedikt XI. Ten však o 8 mesiacov neskôr umiera, pravdepodobne na následky otravy. V poradí ďalším Pápežom sa stal Klement V, Filipov dobrý priateľ z detstva. Filip sa tak dostal opäť k moci. Neskôr na nátlak kráľa Filipa, Pápež Klement V vydal bulu Pastoralis Praeeminentiae, ktorá prikazovala všetkým biskupom v Európe zatknúť všetkých Templárov. Templári boli postupne zatknutí a následne 13. októbra 1307 upálení pre obvinenie z kacírstva a spojenia s diablom – opäť v mene Boha. (povera v negatívny piatok trinásteho vznikla vďaka tomuto dňu) Križiackymi výpravami vzrástol vplyv a bohatstvo cirkvi a Pápeža. Západoeurópske krajiny sa zmocnili obchodných ciest po Stredozemnom mori, ktoré boli predtým v rukách hlavne Byzancie.

Nevysvetlené záhady o ráde templárov

Podľa legendy veľmajster Jacques de Molay tesne pred svojou smrťou preklial francúzskeho kráľa, ministra i pápeža a všetkých povolal, aby sa do roka zodpovedali zo svojich činov pred Božím súdom. Všetci traja prekliati zomreli ešte v ten istý rok.

Od rozbitia rádu kolujú legendy o ich poklade, ktorý vraj videli ľudia v predvečer útoku na rád odvážať na povozoch z Templu, o flotile 18 lodí v La Rochelle, ktorá zmizla bez stopy a mnoho iných.

Aj to je história cirkvi. TEJ cirkvi, ktorá káže život v mieri, v pokoji a v skromnosti a pritom sa vozí na drahých autách a vlastní luxusné fary. Je to TÁ cirkev, ktorá ovplyvňuje svojich baránkov prostredníctvom svojho „jediného pravdivého Boha“ a tí ju pri vidine života večného slepo nasledujú. To, že v dnešnej dobe upustila od zbraní a zabíjania je mylnou predstavou toho, že nátlak a ovplyvňovanie zo strany cirkvi sa skončil. Cirkev nepriamo ovplyvňuje všetko okolo nás. V kostole na svätých omšiach svojim ovečkám káže, koho majú voliť vo voľbách, zasahuje do školského vyučovania, do diania v štáte a v spoločnosti, ale aj do súkromia občanov. Tí strácajú svoje vlastné presvedčenie a nasledujú cestu, ktorej koniec nepoznajú. Ak predsa len nejaký Boh existuje, určite sa tam hore na nebesiach prevracia z konania svojich nasledovníkov – cirkvi.





 Administrátorska časť
Administrátorske meno

Heslo



Zabudli ste heslo?
Pre získanie nového
Kliknite sem.

 Anketa
Myslíte si, že celý svet je ovládaný bohatými a vplyvnými ľuďmi ?

Áno

Nie


 Meditačné rádio
Spustiť rádio

Converted to v7 by WhoCare
Fenix by: PHP-Fusion Themes4,134,827 návštev
© 2007 - 2016 Mysteria.sk
Powered by PHP-Fusion copyright © 2002 - 2020 by Nick Jones.
Released as free software without warranties under GNU Affero GPL v3.