ÚvodČlánkyFotogalériaVyhľadávanieApríl 25 2019 12:40:38  
 Navigácia
Č L Á N K Y-->
- UFO
- UFO na Slovensku
- Vesmír
- Súčasná spoločnosť a história
- Historické civilizácie a kultúry
- Záhadné miesta na Zemi
- Známe osobnosti
- Posmrtný život
- Záhadné bytosti
- Nevysvetliteľné udalosti
- Nezodpovedané otázky
- Otázky a odpovede

--------------------------------------
U Ž I T O Č N É-->
-Hľadaj na stránke
-RSS odber noviniek
-Naše diskusné fórum

--------------------------------------
K O N T A K T Y-->
-Pre majiteľov stránok
-Ochrana osobných údajov
-Podmienky šírenia obsahu
-Spolupracujeme
-Mysteria.sk na facebooku
-UFO kluby na Slovensku

 Reklama
www.fotovelo.sk

Svadobný fotograf pre Košice a Východ

 Hierarchia článkov
Články - úvod » Známe osobnosti » John Von Neumann

  John Von Neumann
Tento článok je zaradený do kategórie: V
(Pozrite si: podmienky šírenia obsahu)

Známe osobnosti - John von Neumann

Biografia

John von Neumann, vlastným menom Neumann János (prezývaný Jancsi), sa narodil 28. decembra 1903 v Budapešti a bol najstarším z troch detí. Neumann bol zázračné dieťa. Už ako šesť ročný vedel z hlavy deliť 8-miestne čísla. Už v roku 1911 začal navštevovať gymnázium v Budapešti s vyučovacím jazykom nemeckým. V roku 1913 plynule rozprával po nemecky. Ako 18-ročný vydal svoju prvú štúdiu. V roku 1921 začal navštevovať univerzitu v Budapešti, kde študoval chémiu a odkiaľ neskôr odišiel najskôr do Zurichu a následne do Berlína, kde v roku 1925 získal diplom za chemické inžinierstvo a zmenil si meno z maďarského Neumann János na nemecké Johann von Neumann. Ako 25 ročný už vydal 10 veľkých štúdií. V 30-tych rokoch počas politických rozruchov v Európe emigroval do Spojených štátoch a už v roku 1937 mu bolo pridelené americké občianstvo.

Kariéra

Rozpisovať tu všetky Neumannove práce a úspechy by bol asi nekonečný príbeh. Okrem ekonomiky a kvantovej mechaniky, strávil Neumann väčšiu časť svojej kariéry výskumom a vývojom jadrových zbraní a vojenských počítačov. Rovnako bol menovaný ako vedúci neslávne známeho projektu časopriestorových brán – projektu Rainbow. Neumann bol taktiež angažovaný aj v projekte vývoja jadrových zbraní, ktorý je viac známy pod názvom „Manhattan project“. Projekt bol v tej dobe veľmi utajovaný a všetko sa odohrávalo na základni Los Alamos v Novom Mexiku. Neumannovou hlavnou úlohou bolo vymyslieť a vyrobiť tzv. „explozívne šošoviky“, ktoré mali za úlohu stlačiť plutónium do jadra atómovej bomby a spustiť tak celú reakciu. Výsledkom tejto práce bola bomba typu „Fat man“, ktorá bola neskôr použitá v meste Nagasaki.

Neumann okrem iného správne odhadol uhol tlakovej vlny a skonštatoval, že efektivita atómovej bomby je oveľa vyššia, keď exploduje niekoľko kilometrov nad zemským povrchom, ako keď exploduje až po dopade. Na jar roku 1945 bol Neumann spolu so štyrmi ďalšími vedcami poverený zvoliť ciele prvých atómových bômb použitých proti ľuďom. Neumann so svojou skupinou zvolili mestá Hirošima a Nagasaki. Je pravdou, že si Neumann najprv zvolil za cieľ mesto Kyoto. Táto voľba mu ale bola zamietnutá vojenským sekretárom Henrym Stimsonom, ktorý nedávno navštívil mesto Kyoto a vyhlásil, že mesto je príliš pekné na to, aby bolo zničené.

16. júla 1945, necelý mesiac pred útokom na Hirošimu bolo potrebné vykonať testy atómovej bomby. Neumann spolu s ostatným personálom v Los Alamose boli očití svedkovia prvého výbuchu atómovej bomby v dejinách ľudstva. Neumann pokračoval vo svojich výskumoch aj po vojne a spolu s Edwardom Tellerom začali s výskumom nového typu bomby, ktorým bola hydrogénová bomba.

Okrem jadrových zbraní, bol Neumannovym hlavným smerom aj počítačový smer. Práve jemu okrem iného ďakujeme aj za to, že môžeme teraz čítať tieto riadky. Práve on je totiž tvorcom takých počítačových modelov, ktoré sa používajú dodnes. Hoci primitívne počítače už existovali, mali dĺžku tridsať metrov, dokázali si zapamätať len dvadsať čísiel a spotrebovali toľko energie, že by to stačilo na osvetlenie jednej priemernej dediny. Neumann priniesol revolúciu do tejto oblasti. Návrh jeho počítača EDVAC (Electronic Discrete Variable Automatic Computer) bol taký, že sa príkazy už nemuseli nastavovať pomocou prepínačov ale mohli byť pomocou diernych štítkov uložené do pamäte. Do pamäte počítača sa vošlo 20 desaťmiestnych čísiel a za sekundu dokázal urobiť 5-tisíc výpočtov (dnešný bežný domáci počítač zvládne dve až tri miliardy). Edvac zostal najrýchlejším počítačom na svete až do roku 1952. Okrem pôvodného účelu pracoval po vojne aj na ďalších úlohách - počítal rovnice pre prvý (neúspešný) projekt vodíkovej bomby, analyzoval dáta o zachytenom kozmickom žiarení, pomáhal meteorológom pri predpovediach počasia. Výpočet jednej dráhy strely, ktorý predtým človeku trval 750 hodín, zvládol za 20 sekúnd. Edvac sa stal prvým dôkazom, že skutočne možno vytvoriť funkčný elektronický počítač s vysokým výkonom. Umožnil tak vznik nového gigantického priemyslu informačných technológií a otvoril éru, v ktorej všetky väčšie matematické výpočty za človeka prebrali stroje.

Porovnanie počítača a ľudského mozgu

Posledných 15 rokov svojho života sa von Neumann snažil pochopiť princípy fungovania ľudského mozgu a venoval sa hlavne porovnávaniu ľudského mozgu s “moderným” počítačom. Šlo vlastne o skúmanie prevodov analógových signálov na digitálne a digitálnych na analógové, čo sa odohráva ako v ľudkom mozgu, tak aj v “moderných” počítačoch. Jeho dielo “The computer and the brain” zostalo nedokončené a iba v rukopise. Smrť mu nedovolila prácu dokončiť. Dielo vzniklo ako súbor prednášok, ktoré ich autor chcel predniesť na Yale university v roku 1957. Neumann hľadal podobnosti a rozdielnosti, ktoré existujú medzi počítačom a mozgom. Z odlišnosti treba spomenúť predovšetkým mieru – veľkosť a rýchlosť – to sú očividné rozdiely. Ale sú aj ďalšie ako napr. zásady činnosti a riadenia, ako aj všeobecné riešenie, hľadanie súvislostí. Pri skúmaní nervového systému hneď vidíme, že má digitálny charakter. Základným prvkom nervovej sústavy je nervová buňka – neuron. Normálna činnosť neuronu spočíva v tom, že dáva nervové impulzy. Každý impulz je vlastne zložitý proces, ktorý má rôzne stránky, ako napr. chemické, mechanické. V zásade ide o jednotnú, reprodukovateľnú odpoveď na veľmi rozdielne podnety.

Nervová sústava, podobne ako počítač má pamäť. Skutočnosť, že človek má pamäť je evidentná, dokonca pojem pamäti vznikol v spojitosti s psychickými javmi a až neskôr sa dostal do techniky, práve do ríše počítačov. Otázka však spočíva v tom, či je v nervovej sústave nejaký osobitný orgán, nejaká “jednotka”, ktorá riadi pamäť, jej činnosť. Tu už šlo o prísne vedecký a vážny problém.
Von Neumann vychádzal z toho, že podľa niektorých biológov existujú určité chromozómy, ktoré sú zodpovedné za prenášanie poznatkov, za ich dedičnosť. Tie sú schopné reprodukovať svojské vlastnosti rodičov, resp. iných predkov. Je to tzv. génová pamäť, ktorá je schopná uložiť “príkazy”, ktoré potom ukladá všetkým buňkám, aby prebrali dedičné prvky. O pamäti vieme toľko, že musí mať veľkú kapacitu a nevieme si predstaviť, ako by taký “zložitý automat” ako je nervová sústava, mohol pracovať bez nej.

Pri počítačoch poznáme presnú kapacitu pamäti. Pamäť dokáže uložiť vždy len určité množstvo informácií a informácie sa dajú vyjadriť určitým počtom bitov. Jeden “moderný počítač” si vyžaduje pamäť s kapacitou 105-106 bitov – samozrejme dnes už aj elektronický diár má väčšiu pamäť, ale v tomto prípade sa jedná o obdobie 1955-57. Na základe skúmania je predpoklad, že nervová sústava musí mať pamäť s oveľa väčšou kapacitou, keďže riadi oveľa väčší “automat” akým je počítač. Totiž sú údaje, či lepšie povedané predstavy, že v nervovej sústave neexistuje skutočné zabúdanie (strata pamäti), iba určité získané poznatky sa dostanú na perifériu.
Na základe týchto poznatkov von Neumann odhadoval množstvo digitálnych poznatkov u normálneho človeka. Predpokladal podľa experimentov, že normálny receptor dokáže vnímať až 14 rôznych digitálnych zmien za jednu sekundu. Predpokladaný počet nervových buniek je 1010 . Tým sa dostaneme k výsledku: počet vstupov za sekundu je 14 x 1010 bitov. Napr. keď zobral 60-ročného človeka: je to životná doba 2 x 109, pre neho je potrebná pamäťová kapacita 14 x 1010 x 2 x 109 = 2,8 x 1020 bitov. To znamená, že presahuje kapacitu počítača (105-106 bitov).

Ľudská pamäť má viac foriem. Jednu z nich tvoria genetické časti: chromozomy a v nich uložené pamäťové prvky, ktorých stav vplýva na celý nervový systém, ba možno povedať, že do istej miery je preň určujúcim. Teda je tu možnosť existencie genetickej pamäti.
Keď hovoríme o pamäti, resp. o nervovej sústave človeka, treba pripomenúť, že tu dochádza k procesu premeny analógového na digitálny naopak (napr. stiahnutie svalov patrí do analógového procesu, ale nervový impulz, ktorý k tomu stiahnutiu vedie je digitálny). Pri genetickom mechanizme gény patria do digitálnej sústavy, ale ich činnosť vyvoláva tvorbu určitých enzímov, a tie už patria medzi analógové procesy.

Smrť Johna von Neumanna

V roku 1955 diagnostikovali Neumannovi rakovinu pankreasu, ktorá bola pravdepodobne spôsobená jeho ožiarením pri atómových testoch, na ktorých sa zúčastňoval. Po roku a pol, vo veku nedožitých 54 rokov, Neumann zomiera vo veľkých bolestiach v nemocnici Walter Reed Hospital vo Washingtone pod prísnym dohľadom armády spojených štátov, aby pred smrťou nevyzradil prísne tajné informácie, s ktorými sa stretol počas svojej kariéry. Pochovaný je na cintoríne Princeton Cemetery in Princeton, Mercer County, New Jersey.

Budeme Neumannovi ďakovať za vynájdenie moderného typu počítača alebo ho budeme preklínať za účasť pri výrobe atómových zbraní a pre jeho účasť v experimente Rainbow ? Je Neumann kladná alebo záporná postava ľudských dejín ? Posúdenie už necháme na Vás....

„Ak ľudia nechápu aká jednoduchá je matematika, je to preto, lebo ešte nepochopili, aký komplikovaný je sám život“ - John von Neumann





 Administrátorska časť
Administrátorske meno

Heslo



Zabudli ste heslo?
Pre získanie nového
Kliknite sem.

 Anketa
Myslíte si, že celý svet je ovládaný bohatými a vplyvnými ľuďmi ?

Áno

Nie


 Meditačné rádio
Spustiť rádio

Converted to v7 by WhoCare
Fenix by: PHP-Fusion Themes3,575,132 návštev
© 2007 - 2016 Mysteria.sk
Powered by PHP-Fusion copyright © 2002 - 2019 by Nick Jones.
Released as free software without warranties under GNU Affero GPL v3.