ÚvodČlánkyFotogalériaVyhľadávanieSeptember 19 2020 07:08:37  
 Navigácia
Č L Á N K Y-->
- UFO
- UFO na Slovensku
- Vesmír
- Súčasná spoločnosť a história
- Historické civilizácie a kultúry
- Záhadné miesta na Zemi
- Známe osobnosti
- Posmrtný život
- Záhadné bytosti
- Nevysvetliteľné udalosti
- Nezodpovedané otázky
- Otázky a odpovede

--------------------------------------
U Ž I T O Č N É-->
-Hľadaj na stránke
-RSS odber noviniek
-Naše diskusné fórum

--------------------------------------
K O N T A K T Y-->
-Pre majiteľov stránok
-Ochrana osobných údajov
-Podmienky šírenia obsahu
-Spolupracujeme
-Mysteria.sk na facebooku
-UFO kluby na Slovensku

 Reklama
www.foto-kosice.sk

Svadobný fotograf pre Košice a Východ

 Hierarchia článkov
Články - úvod » Súčasná spoločnosť a história » Sedem divov sveta

  Sedem divov sveta
Tento článok je zaradený do kategórie: V
(Pozrite si: podmienky šírenia obsahu)

Sedem divov sveta je prvý známy zoznam najúžasnejších človekom vytvorených stavieb. Sedem ich je práve preto, lebo antickí Gréci verili, že sedmička reprezentuje symbol dokonalosti a plodnosti. Pozrime sa teraz detailnejšie na spomínaných sedem divov.

Veľká pyramída v Gize

Je jediným zo siedmych divov, ktorý nepotrebuje dôkladnejší výklad historikov a zároveň je jediným divom, ktorého rozmery presne poznáme. Je najstarším a paradoxne momentálne jediným stojacim divom.

Lokalita: Pri meste Giza, na pohrebisku antického mesta Memphis - dnes časť Káhiry, Egypt

Opis: Pôvodne mala Veľká pyramída výšku 145.75 m. Postupom času sa jej vrchol rozpadol a teraz meria o celých 10 metrov menej. Bola považovaná za najvyššiu stavbu na Zemi počas celých 43 storočí. Jej pôdorys je štvorcového tvaru o dĺžky 229 m. Medzi jednotlivými stranami je odchýlka maximálne 0,1%, čo je impozantné. Odhaduje sa, že je postavená z približne dvoch miliónov kamenných blokov. Ak by sme celú pyramídu rozobrali, mali by sme dostatok materiálu na to, aby sme postavili 3m vysokú a 30cm hrubú stenu okolo celého Francúzska.

História:Držiac sa najbežnejšej teórie, medzi sedem divov patrí iba Veľká pyramída, nie ostatné pyramídy na pohrebisku. Stavbu dal postaviť egyptský faraón Khufu zo štvrtej dynastie, okolo roku 2560 PNL a mala mu slúžiť ako hrobka po jeho smrti. Predpokladá sa, že ju stavitelia stavali po dobu okolo 20 rokov. Najprv bola upravená oblasť a neskôr sa na miesto postupne začali privážať kamenné bloky. Hoci sa zatiaľ nevie, akým spôsobom boli na miesto kamenné bloky dovážané, známych je niekoľko možných variánt. (iná, menej rozšírená teória hovorí o tom, že kamene boli na mieste odlievané do blokov z podobného materiálu akým je dnešný betón). Keď Napoleon obsadil Egypt, povedal svojim vojakom: " Vojaci ! Z vrcholu týchto pyramíd sa na nás pozerá 40 storočí. " . Dnes je Veľká pyramída, spolu s ostatnými menším pyramídami a Sfingou známym turistickým regiónom v Egypte.

Nedávno sa začali objavovať nové teórie ohľadom pôvodu a účelu Veľkej pyramídy. Medzi nimi aj možnosť, že táto stavba bola postavená s pomocou mimozemskej techniky.

Babylónske vysuté záhrady

Ovocie a kvety, vodopády, exotické zvieratá...a to všetko na jednom mieste a vo vzduchu. Presne takýto je obraz Babylónskych vysutých záhrad. Je zaujímavé, že tieto záhrady v skutočnosti vôbec nemuseli existovať - teda ak neberieme do úvahy predstavy antických spisovateľov a poétov.

Lokalita: Na východnom brehu rieky Eufrad, asi 50km južne od Bagdadu, Irak



Opis: Rastlinstvo vo vysutých záhradách sa nachádzalo komplet nad zemským povrchom. Korene boli pritom osadené do spodnej časti každého poschodia. Celá stavba je podopieraná kamennými stĺpmi. Prúdy vody privedené z vyšších polôh pretekajú kanálikmi postupne celými záhradami a slúžia ako ozdoba, tak aj ako zdroj zavlažovania.

História: Babylónske kráľovstvo rozkvitalo pod vládou kráľa Hamurabiho. Jeho syn, Nebuchadnezzar II je považovaný za staviteľa týchto záhrad. Hovorí sa, že záhrady dal postaviť, aby potešil svoju manželku, o ktorej bolo známe, že obdivovala divokú prírodu.

Zatiaľ čo sa Babylónske záhrady bohato opisujú v Gréckych dielach, v Babylónskej histórii o nich paradoxne žiadnu zmienku nenájdeme. Dosky zachované z obdobia vlády Nebuchadnezzara neobsahujú jediný záznam o žiadnych záhradách, hoci sa v nich nachádza opis celého mesta a jeho hradieb.

Artemidin chrám v Efeze

Je to iba obyčajný kostol ? Ako je potom možné, že mu bolo udelené čestné miesto medzi tak veľkými divmi ? Pre ľudí, ktorí ho navštívili je odpoveď jednoduchá - nie je to iba kostol, je to najkrajšie miesto na Zemi.

Lokalita: Antické mesto Efez, neďaleko súčasného mesta Selcuk, asi 50km južne od mesta Izmir (Smyrna), Turecko

Opis: Základy kostola boli obdĺžnikového tvaru, podobne ako ostatné kostoly postavené v danom období, avšak tento kostol bol celý postavený z mramoru, obklopený prekrásnymi záhradami. Chrám sa nachádzal vo výške 80 metrov nad bežným povrchom a viedli do neho dĺhe mramorové schody. V chráme sa nachádzalo množstvo vzácnych artefaktov, či už bronzové sochy alebo vzácne práce vtedajších umelcov.

História: Predpokladá sa, že chrám bol postavený okolo roku 550 PNL. Známy pod menom "mramorový chrám" alebo "chrám D", bol dotovaný Lýdskym kráľom Croseusom a celý vznikol v hlave Gréckeho architekta Chersiphrona. Chrám slúžil ako trhovisko, aj ako náboženská stavba. Roky bol navštevovaný obchodníkmi, turistami a umelcami.

V roku 356 PNL muž menom Herostratus celý kostol vypálil za účelom poškvrnenia jeho mena. Do dvoch dní zomrel. Čo je náhoda, práve v rovnakú noc sa narodil Alexander Veľký. Počas dvoch nasledujúcich dekád bol chrám vynovený a získal meno "chrám E".

Zocha Zeusa na Olympií

Toto bola socha boha, na ktorého počesť vznikli olympijské hry. Nachádzal sa v oblasti, ktorá niesla jeho meno - Olympia.

Lokalita: Antické mesto Olymipa, na západnom brehu dnešného Grécka, asi 150km západne od Atén

Opis: Pheidias začal sochu stavať asi okolo roku 440 PNL. Rok predtým vynašiel spôsob, akým postaviť obrovské zlaté a slonovinové objekty. Pheidiasova dielňa v Olympií ešte stále stojí a je, náhodou alebo schválne zhodná veľkosťou a orientáciou so sochou Zeusa. Kedy bola socha dokončená sa presne nevie. Základňa sochy je štvorcového tvaru, s dĺžkou jednej strany 6,5m. Výška sochy je 13 metrov, rovnajúca sa približne modernej štvor-poschodovej budove.

V pravej ruke drží "figúru víťazstva" zhotovenú zo zlata a slonoviny. V ľavej ruke drží žezlo vykladané z každého typu kovu s vyzobrazeným orlom. Jeho sandále sú zo zlata, podobne ako jeho rúcho. Trón je zdobený zlatom, slonovinou, ebenom a otesaným kameňom. Socha mala aj svoje kópie. Jedna z nich sa nachádzala v meste Cyrene (Lýbia). Žiadna sa však nezachovala dodnes.

História: Antický Grécky kalendár sa začal v roku 776 PLN a predpokladá sa, že toho roku začali aj olympijské hry. Celá stavba bola navrhnutá architektom Libonom. So vzrastajúcou silou Grécka sa čakali aj stavby vyspelejšej - "dominantnejšej" architektúry. Socha Zeusa bola ideálnou voľbou. Ešte roky po jej postavení chodili na miesto pútnici z celého sveta. V 2. st. PNL bola socha úspešne rekonštruovaná. Neskôr, v 1. st. NL sa panovník Caligula pokúsil sochu premiestniť do Ríma. Jeho plán však zlyhal, keď lešenie pod jeho robotníkmi spadlo. Po tom, ako boli v roku 391 NL panovníkom Theodosiusom I zakázané olympijské hry, socha Zeusa bola zneprístupnená. Olympiu neskôr zasiahli viaceré zemetrasenia, zosuvy pôdy a povodne a socha bola poškodená ohňom asi v piatom storočí NL. Neskôr bola presunutá do Gréckeho mesta Konštantinopol. Tam bola až do času, keď ju úplne zničil požiar v roku 462 NL. Dnes je na mieste bývalej sochy iba kopa kameňa a skál.

Mauzóleum v Halikarnase

Podobne ako pri Veľkej pyramíde, aj tu sa stretávame s miestom posledného odpočinku antického panovníka. Ale mauzóleum je predsa len niečo iné. To, čo nadchýnalo návštevníkov bola krása samotnej hrobky a nie celej stavby, ako pri pyramídach.

Opis: Stavba bola obdĺžnikového tvaru, s pôdorysom o dĺžke 30x40 metrov. Samotné hrobky sú z bieleho alabasteru, ozdobené zlatom. Strecha bola pyramidového tvaru, postupne prechádzajúc do tvaru sochy, ktorá stvárňovala bojový voz ťahaný štyrmi koňmi. Výška stavby bola 45 metrov, neskôr sa jej vrch odlomil, a tak merala iba 20 metrov. Krása mauzólea nespočíva iba v samotnej štruktúre, ale aj v jej okolí, ktoré je dekorované sochami a vegetáciou na niekoľkých výškových úrovniach. Sochy v okolí boli sochy reálnej veľkosti levov, koní a iných zvierat. Nakoľko sochy zobrazovali iba ľudí a zvieratá (nie bohov), mauzóleum je svojim spôsobom "výnimočné", nakoľko nie je venované žiadnemu z bohov.

História: Keď Peržania obsadili postupne Mezopotámiu, Severnú Indiu, Egypt, a časť Ázie, nemohli si dovoliť spravovať tak veľkú ríšu bez pomoci miestnych vládcov. Medzi rokmi 377 a 353 PNL, kráľ Mausollos menoval za hlavné mesto Halikarnasus. Z jeho života sa nezachovali žiadne výnimočné detaily, okrem stavby tejto štruktúry. Odhaduje sa, že sa hrobka začala stavať niekedy počas jeho života. Mauzóleum stálo v dobrých podmienkach 16 storočí, až po zemetrasenie, ktoré poškodilo jeho strechu. V 15. storočí, kráľ Malty, sv. Ján obsadil územie a začal ho opevňovať. V roku 1494 bolo mauzóleum kompletne rozobraté a jeho materiál bol použitý pri stavbe opevnení.



Ródsky Kolos

Ródsky kolos stál na svojom mieste iba 56 rokov. Nebola to len obrovská stavba, kolos bola pýcha a symbol tak krásnej zeme, akou bol Rodos.

Lokalita: Pri vstupe do prístavu stredozemského ostrova Rodos, Grécko

Opis: Dlho sa predpokladalo, že kolos stál pri vstupe do prístavu Mandraki, jedného z mnohých miest Rodosu. Projekt vymyslel Grécky sochár Chares. Na stavbu sochy museli jeho pracovníci už dlhé roky predtým ťažiť striebro z okolitých oblastí. Základ bol postavený z bieleho mramoru a najprv boli postavené chodidlá a nohy celej sochy. Neskôr bola postavená kamenná armatúra, ktorá bola napokon celá pokrytá bronzom. Po dokončení meral kolos asi 33 metrov. Hoci nepoznáme presný tvar kolosu, moderná technika nám prezradila viac ako staré zvitky. Hoci kolos zmizol zo sveta, práve jeho si zobral za základ francúzsky sochár Auguste Bartholdi, ktorý podľa neho vytvoril známu Sochu Slobody.

História: V roku 408 PNL prekvitalo mesto Mandraki komerčne a ekonomicky a spolu so svojim spojencom Egyptom tvorili veľmi silnú dvojku. Na oslavu tohto spojenectva nechali Gréci postaviť obrovskú sochu svojho boha slnka, Hélia. Konštrukcia kolosu trvala 12 rokov a bola dokončená v roku 282 PNL. Socha stála pri vchode do prístavu však iba 56 rokov, keď ju v roku 226 PNL zničilo zemetrasenie. Mesto bolo veľmi poškodené a kolos sa zlomil vo svojom najslabšom mieste - v kolenách. Gréci obdržali okamžitú ponuku od Egypťanov na rekonštrukciu, avšak stavba bola označená za prekliatu a Gréci napokon pomoc odmietli. Takmer jedno storočie ležala odlomená socha vo vodách mesta Mandraki. V roku 654 NL Rodos napadli Arabi a rozobrali zvyšky sochy a predali ich do Sýrie.

Alexandrijský Maják

Spomedzi všetkých divov sveta, iba jeden mal aj svoje praktické využitie. Pre námorníkov znamenal bezpečný návrat do Veľkého Prístavu. Pre architektov znamenal ešte viac - najvyššiu budovu na svete. A pre vedcov to bolo záhadné zrkadlo - z ktorého svetlo bolo možné vidieť až do vzdialenosti 50km.

Lokalita: Na antickom ostrove Pharos, v súčasnosti výbežok mesta Alexandria, Egypt

Opis: Spomedzi šiestich divov sveta, ktoré už neexistujú, práve Tento maják stál najdlhšie. Preto máme aj dobré poznatky o jeho pozícii a vzhľade. Bola to "veža" pokrytá bielym mramorom. V jeho veži bol nejaký typ zrkadla, ktorý odrážal svetlo až do vzdialenosti 50km. Maják sa skladal z troch častí. Spodná časť o výške 55.9m, stredná časť merala 18,3m, vrch mal 27,45m a nakoniec strecha 7,3m. Celková výška stavby vrátane základne bola teda asi 117m, čo sa rovná približne 40-poschodovej budove. Na vrchole bolo zrkadlo, ktoré počas dňa odrážalo slnečné svetlo a počas noci svetlo z ohňa.

História: Krátko po smrti Alexandra Veľkého, jeden z jeho vojvodcov Ptolemy Soter získal v Egypte moc a zvolil Alexandriu za hlavné mesto. Na pobreží mesta bol maličký ostrov - Pharos. Kvôli nebezpečnému pobrežiu bola stavba majáku priam nevyhnutnosťou. Celý projekt začal v roku 290 PNL za vlády Ptolema Sotera, ale bol dokončený až po jeho smrti pod vládou Ptolemy Philadelphusa. Alexandrijský maják počas storočí slúžil ako navigačný bod pre miestny prístav a bol dokonca vyzobrazený aj na Rímskych minciach. Maják stál až do roku 956 NL, kedy ho poškodilo zemetrasenie. Poškodila sa však jeho najdôležitejšia časť - zrkadlo, čo znemožnilo jeho fungovanie. V roku 1303 NL a 1323 NL ho zasiahli ďalšie zemetrasenia, ktoré ho úplne zničili. Všetky nádeje definitívne zanikli v roku 1480 NL, kedy Egyptský sultán Qaitbay použil zbytky majáku na vybudovanie vojenskej pevnosti presne na mieste, kde stál maják.

Náš tip: pozrite si FOTOGALÉRIU





 Administrátorska časť
Administrátorske meno

Heslo



Zabudli ste heslo?
Pre získanie nového
Kliknite sem.

 Anketa
Myslíte si, že celý svet je ovládaný bohatými a vplyvnými ľuďmi ?

Áno

Nie


 Meditačné rádio
Spustiť rádio

Converted to v7 by WhoCare
Fenix by: PHP-Fusion Themes4,218,761 návštev
© 2007 - 2016 Mysteria.sk
Powered by PHP-Fusion copyright © 2002 - 2020 by Nick Jones.
Released as free software without warranties under GNU Affero GPL v3.